Vyhľadávanie
Poetka Ružena Šípková má na svojom konte okrem šiestich básnických zbierok aj odbornú publikáciu, v ktorej sa venuje problematike sociálnej práce s klientmi trpiacimi schizofréniou. Autorka svoj široký rozhľad pretavila aj do najnovšej zbierky s názvom Moje srdce hrá na rozladených bicích, kde okrem hudby spomína na nevlastného otca, pozoruje prosté veci a nevynecháva ani účinky pandémie koronavírusu na našu spoločnosť.
Šípkovej najnovšia zbierka je rozdelená na päť častí. Prvú nazvala Aktualizácie do hlavy a humorne, miestami s príchuťou sarkazmu, v nej opisuje činnosti každodenného života. Básne v tejto časti sú krátke, no autorke stačí obmedzený priestor na to, aby v čitateľovi zapálila plamienok emócie. Verše sú naplnené pocitom frustrácie, ktorý v lyrickej subjektke vyvoláva napríklad blížiaca sa „štyridsiatka“, túžba dožiť sa „stovky“ či zamýšľanie sa nad vlastnou technickou neschopnosťou, keď sedí pri počítači a pripadá si „žalostne zastaraná“.
Pri čítaní tejto časti sa čitateľ cíti ako na hojdačke – v istom momente je naplnený harmóniou, spolu s lyrickou subjektkou prežíva radosť z jej veršov, ktoré „dokážu zobúdzať“, kým ona sama sa nevie prebrať „ani za svet“. Vzápätí však uvažuje o vlastnej smrti, túži zovrieť ako voda a „premeniť sa na paru“, kritizuje konzumnú spoločnosť a nezmyselnú snahu zmeniť svoje návyky (báseň veľkým hitom).
Druhú časť zbierky autorka pomenovala Za múrom zo zvuku gitár. Auditívny signál v opise múru napovedá, že básne budú ozvláštnené akoby neustálou prítomnosťou hudby. A presne tak to aj je. „Stará introvertka“ neustále vyhľadáva dobrodružstvo a túži sa cítiť ako „tigrica“. Vzrušenie však nevyhľadáva na bujarých večierkoch. Bohato jej postačia melódie bluesu či jazzu, ktoré okamžite napĺňajú jej vnútro pokojom a harmóniou. Neustála prítomnosť akustických vnemov (trúbky, saxofóny, flauty, klarinety) dotvára atmosféru klubu naplneného kvalitnou hudbou, cigaretovým dymom a rozhovormi kdesi v centre mesta.
Po hudobno-poeticky ladenej časti nasleduje cyklus básní venovaných autorkinmu nevlastnému otcovi Mgr. Miroslavovi Košťanymu s názvom Vyšlo z teba slnko. Básne v tejto časti sú presiaknuté spomienkami na nevlastného otca. Zobrazujú prežívanie tragédie a vyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby. Liekom na bolesť sa stáva činorodosť a snaha neuzavrieť sa do seba. Verše obsahujú úvahy o smrti, ale aj o živote a porozumení s tými, ktorí na tomto svete zostávajú.
Počas prvej vlny pandémie koronavírusu, keď vznikla časť zbierky s názvom Zošit v karanténe, autorka vnímala zmenu myslenia a života, ktorý sme pred pandémiou poznali. Básne v tejto časti sú plné paradoxov. Ľudia v čase pandémie považovali za svojich najbližších mŕtvych ležiacich na cintoríne a v rámci veľkonočných tradícií muži vymieňali vedrá vody za dezinfekcie. Cintoríny sa stali únikom pre zodpovedných jedincov, a tak aj lyrická subjektka považovala za vrcholný cestovateľský zážitok návštevu seredského a galantského cintorína. Básne zachytávajú znepokojenie plynúce zo spôsobu, akým sa ľudia počas koronavírusu snažili kultúrne vyžiť, keď sa uchyľovali k sledovaniu „live stream koncertov“ a spoločnosť im robili iba „srdiečka a zdvihnuté palce“. Autorka so značnou dávkou irónie vykresľuje, ako pandémia „utužila blízke vzťahy“ – „mama prirástla ku krížovkám“ a „ja k notebooku“. Smutný obraz, ktorý sa v období koronavírusu stal realitou.
Posledný oddiel s názvom Podenka ponocuje je presýtený rôznymi typmi metafor. Auditívne signály vyvoláva časté kvapkanie vody. Chromatické slovné spojenia ako „čierne noty“, „sivá realita“ či „čierna cigareta“ posilňujú myšlienky týkajúce sa smrti. Veď aj podenka prežíva všetky vzrušujúce momenty počas hlbokej noci a po tom, čo spoznáva bolesť, zomiera. A to ešte skôr, „než sa naučí žiť“.
Ak autorka zvažuje, že v budúcom živote namiesto seba pošle kaskadéra (báseň nehovorím že život je úplne na figu), môžeme byť vďační, že tak neurobila v tomto živote. Zbierka v sebe ukrýva zvláštnu silu, ktorá čitateľa núti zamyslieť sa nad vlastnými životnými hodnotami a vzťahmi k svojmu okoliu. A práve takýto typ poézie môžeme v dnešnej dobe považovať za hodnotný. Zbierka je naplnená emóciami každého druhu a hlavne – je autentická.
Ružena Šípková: Moje srdce hrá na rozladených bicích
Trnava: Libros, 2021
