Recenzia
Dana Guričanová
18.04.2012

Júlia - Anne Fortierová - Nesmrteľní milenci trochu inak

Nesmrteľní milenci trochu inak

Ikar 2011
Preklad Zdenka Buntová

Takmer vševediaci Google nám pri „Romeo a  Júlia”  ponúkne vyše 90 miliónov odkazov, a predsa sa dá na túto tému povedať niečo nové, objavné, nápadité, ba aj napínavé až strhujúce. A  dokonca na štyristo stranách, ktoré „zhltneme“, ani nevieme ako. Autorka nám vlastne servíruje dva príbehy, ktoré v časovej rovine delí šesť storočí, ale napriek tomu sú navzájom prepletené ako dve farebné stužky v  jednom vrkoči. Júlia a  Giulietta, jedna v  rifliach, druhá v stredovekej róbe, hľadajú svojho Romea, no cesta k vytúženej láske je pre obe plná prekážok.

Mladá Američanka Júlia Jacobsová po smrti svojej tety odchádza do Talianska, aby si v  Siene vyzdvihla záhadné dedičstvo. V skrinke, ktorú jej odovzdá riaditeľ banky, však na prvý pohľad nič vzácne nie je, netušené súvislosti sa odhaľujú len postupne, po malých krôčikoch. A  kulisami celej romeovsko-júliovskej drámy prekvapivo nie je Verona, kam ju z  neznámych príčin „preniesol“ Shakespeare, ale Siena. „Dej románu je vymyslený, ale vychádza z  historických faktov,“ vysvetľuje autorka v záverečnej poznámke. „Prvá verzia Romea a Júlie sa naozaj odohrávala v Siene, a ak sa zahĺbite do miestnej histórie, začnete chápať, prečo ten príbeh pochádza práve odtiaľto.“ Románová Júlia na túto tému dodáva: „Shakespeare vedel geniálne narábať slovom, a keby tú story neprehnal svojím mlynčekom na pentameter, iste by nežal slávu po celom svete, ale podľa mojej skromnej mienky bola čertovsky dobrá už vo chvíli, keď sa mu dostala na stôl.“

Tému znepriatelených rodov, z ktorej vychádzal svetoznámy dramatik, spracovala Fortierová po svojom, vďaka čomu rozohrala oba príbehy do väčšej šírky i hĺbky. Jednotlivé dieliky novodobej i stredovekej „skladačky“ sa čitateľovi vynárajú postupne, intenzívne napätie autorka udržala až do poslednej strany. Svoj príbeh zaľudnila postavami, ktoré nešuštia papierom, ale priam ožívajú pred očami. Nepochybne k tomu prispel autorkin vybrúsený štýl aj zmysel pre humor či umeleckú skratku: „Akú to môže mať hodnotu?“ vyzvedala som. „Myslím v peniazoch.“

„V peniazoch?“ pozrel na mňa s takým úžasom, akoby som sa ho opýtala, koľko berie za hodinu Ježiš Kristus.“ Slovenský čitateľ si môže vychutnať kongeniálny preklad Zdenky Buntovej.

Každý literárny žáner má, obrazne povedané, svoje Karpaty aj Himaláje. Romanca Anny Fortierovej jednoznačne pokorila tie najvyššie méty a vďaka detektívno-mysterióznej zápletke ju viaceré americké kritiky označili za ženský variant  Da Vinciho kódu.