Vyhľadávanie
Emil Karol Kautský
Kauza Štefánik. Legendy, fakty a otázniky okolo vzniku Česko-slovenskej republiky
Martin, Matica slovenská 2004
Havária lietadla, ktorým sa generál M. R. Štefánik vracal 4. mája 1919 na rodné Slovensko, vyvolala hneď po tejto tragickej udalosti množstvo dohadov o jej príčinách. Vynorilo sa veľa protichodných svedectiev, ktoré začali spochybňovať oficiálnu verziu československých úradov o leteckom nešťastí. Ani verejnosťou vynútené vyšetrovanie v roku 1927 nedokázalo vyvrátiť pochybnosti, že príčinou havárie lietadla Caproni 450 mohla byť streľba, ktorá sa ozvala pri prelete lietadla nad Bratislavou, teda že nemuselo ísť o nešťastnú náhodu, ale o politicky motivovaný atentát. Možným atentátom sa aspoň okrajovo zaoberal takmer každý historik zaoberajúci sa osobnosťou Štefánika, spomeňme Várošovu knihu Posledný let generála Štefánika (1991) alebo Musel generál M. R. Štefánik zahynúť? od Jozefa Husára (2000).
Emil Karol Kautský sa v knihe Kauza Štefánik pokúsil odpovedať na základnú otázku: Komu by poslúžilo odstránenie Štefánika z česko-slovenského politického a verejného života? Odpoveď prináša v podrobnej analýze početných archívnych dokumentov (Štefánikov fond, uložený v Masarykovom archíve v Prahe-Karlíne), správy vyšetrovacej komisie, vedenej vedúcim Vojenskej kancelárie prezidenta republiky generála Čečeka z roku 1927 a dobových historických prameňov. Dospel k záveru, že „Štefánikovo lietadlo naozaj zostrelili na príkaz z najvyšších miest“. A prečo? Podľa spomienok francúzskeho generála Janina „Štefánik mal plán, že by sa po svojom návrate z Francúzska domov stal viceprezidentom Slovenska“. Práve tomu sa pražské vládne kruhy snažili zabrániť – aj za cenu atentátu. Fakty a najmä početné hypotézy o tomto pláne čitateľ nájde v prvej časti Kautského knihy, v kapitolách Vyšetrovanie havárie a Pátranie po páchateľoch.
Druhú časť knihy však považujem za prínosnejšiu, pretože v porovnaní s prevažne hypotetickými tvrdeniami z prvej časti prináša zaujímavý obraz Štefánika ako významného svetového astronóma, vojnového letca, organizátora meteorologickej služby pre potreby francúzskej armády, ktorá mu získala priazeň generálneho štábu a otvorila cestu k skvelej vojenskej kariére. Po sformovaní česko-slovenského zahraničného odboja sa dal plne do jeho služieb a zásadne zmenil aj jeho orientáciu. A to bol začiatok budovania Československého armádneho zboru, ktorému potom Štefánik venoval všetky svoje sily.
V záverečnej kapitole Masarykova republika Kautský poukazuje na to, že českí politici, historici aj publicisti postupne znižovali Štefánikov podiel na vytvorení spoločného štátu, a na druhej strane nekriticky budovali legendu „prezidenta-osloboditeľa“ Masaryka. V období komunistického režimu prišlo už priamo k hrubému falšovaniu pohľadu na Štefánika.
Kauza Štefánik napriek sporným a len hypotetickým tvrdeniam o príčinách jeho smrti rozširuje pohľad na osobnosť M. R. Štefánika, ktorého autor vníma aj ako „svetobežníka so širokým horizontom záujmov, s povahou a zmýšľaním aristokrata, z ktorého svet zotrel ostych a pocit malosti“.
Anton Baláž
