Vyhľadávanie
Nadväzovanie pretrhnutého sveta
Od roku 1996 realizuje Vydavateľstvo Matice slovenskej rozsiahly edičný projekt Slovenský svet, doteraz vyšlo 21 diel. Jeho cieľom je sprístupniť slovenskému čitateľovi tvorbu exilových autorov na Slovensku nedostupnú do roku 1989 a vtedajšou literárnou históriou zamlčiavanú. Predovšetkým ide o básnikov A. Žarnova, G. Zvonického, M. Šprinca, Jána L. Doránskeho a autorov esejistických či spomienkových diel približujúcich osudy slovenskej emigrácie po roku 1945 a 1948 Jána Okáľa (Výpredaj ľudskosti) a Jozefa A. Mikuša (Slovensko v dráme Európy). Nemohli vyjsť ani Hronského exilové diela, knihy Pavla Hrtusa Jurinu a ďalších autorov, ktorí začali literárne tvoriť ešte v medzivojnovom období a ich literárna tvorba sa rozvinula naplno až v exile, ako to bolo u Agneše Gundovej-Jergovej – známej Maríny Havranovej z Hlasu Ameriky. Jej kniha Putovanie za dotykom a skvelým literárnym portrétom Kolomana Sokola. Edícia Slovenský svet ukazuje aj prerušenú tvorivú kontinuitu jednotlivých autorov: Dilonga, Žarnova, Doranského, Hrtusa Jurinu a predovšetkým J. C. Hronského. Editorom Slovenského sveta je matičný literárny historik Peter Cabadaj, ktorý dielo každého autora približuje autorským medailónom a kalendáriom jeho života.
Okrem spomenutých autorov vyšli v uplynulých rokoch i diela menej známych – Petra V. Rovnianka Zápisky zaživa pochovaného, autentické svedectvo bankára slovenských vysťahovalcov, ktorého pád pripravil o životné úspory tisíce jeho krajanov; rozsiahly román Petra Klasa Satan proti Bohu, prinášajúci odlišný pohľad na SNP; exilová básnická a epigramatická tvorba Jána L. Doránskeho Pri chladnom kozube prináša aj obohacujúci pohľad na exilové reálie. Z kníh, ktoré vyšli v edícii Slovenský svet vlani, si zaslúžia pozornosť najmä nasledujúce tri diela:
Gorazd Zvonický
Keď mlčať nie je zlato
Básnik, prekladateľ a esejista Gorazd Zvonický (vlastným menom Andrej Šándor) na seba upozornil už počas pôsobenia na Slovensku zbierkami básní Sejba perál a Mýtnik pred Madonou a zaradil sa nimi do vtedy stále živého zoskupenia básnikov katolíckej moderny. Saleziánsky kňaz po zrušení mužských reholí a internovaní ušiel do zahraničia, pôsobil ako duchovný najskôr v Argentíne a od roku 1963 až do smrti v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. V exile vydal početné básnické zbierky, prekladal Petrarcu a bol činný aj ako publicista a esejista. Texty tejto knihy boli pôvodne publikované v časopise Slovenské hlasy z Ríma a knižne vyšli v roku 1988. Kým Zvonického poetické knihy si stále uchovávajú estetickú účinnosť, o jeho krátkych esejach, glosách a fejtónoch, ktorými autor reagoval na dobové politické či spoločenské udalosti, možno povedať, že čas dosť ubral z ich výpovednej sily. Aktuálny dobový podnet – zväčša nejaký čin či výčin komunistickej moci u nás či v Sovietskom zväze – je pre autora podnetom na úvahu, apel, mravné posúdenie, ktoré má zväčša i svoj teologický rozmer opretý o evanjeliové citácie, cirkevné učenie a pod. Orientáciu v textoch sťažuje i fakt, že nie je uvedený čas ich vzniku, a tak niekedy len hádame, čo bolo podnetom zrodu uvedeného textu. Napriek tomu považujem za opodstatnené predstaviť G. Zvonického aj ako kultivovaného publicistu, ktorého krátke fejtóny a glosy nám otvárajú zaujímavý pohľad na obdobie, keď domáca publicistika nemohla reagovať na falošnosť a ideologickú tuposť prednovembrového režimu.
