Recenzia
Jana Kičura Sokolová
13.12.2022

Keď sa kysnutému cestu spieva

Knižná reportáž má v susednom Poľsku dlhú tradíciu a patrí medzi obľúbené a rešpektované žánre. Witold Szabłowski patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov jej mladšej generácie. Pre čitateľov absyntoviek ide o známe meno. To, ako cez kuchyňu a jej kuchárov či kuchárok možno odhaliť zákulisie svetových diktatúr, predstavil už v knihe Ako nakŕmiť diktátora. Tematike aj žánru ostáva verný aj vo voľnom pokračovaní s názvom Čo sa varí v Kremli s podtitulom Ako vybudovať impérium nožom, naberačkou a vidličkou.

Knihu je opätovne možné označiť ako reportážno-kulinársku. Tentoraz však autor pozornosť zameriava na Rusko a bývalý Sovietsky zväz. Odkrýva, ako sa kuchyňa – jedlo môže stať prvkom politickej hry, vyjednávania, propagandy či manipulácie.

Witold Szabłowski má špecifickú schopnosť oslovovať ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa o vlastné životné príbehy. Aktuálne oslovil kuchárov a kuchárky, ktorí pracovali pre moskovský Kremeľ, resp. štátnu moc. Na pozadí osudu jednotlivca, jeho životného príbehu, premieta dejiny Ruska od vlády Mikuláša II. až po súčasnosť. Sústreďuje sa na najmocnejších mužov Kremľa v chronologickom poradí Mikuláš II., Lenin, Stalin, Gorbačov a Putin. Prostredníctvom reportážnych rozhovorov, rozprávania a spomienok sa čitateľ dozvedá o posledných dňoch a strave cárskej rodiny, o Leninovom skromnom stravovaní a obľube surového mlieka či odpore k sladkostiam, o Stalinovej láske ku gruzínskej kuchyni, ktorá ovládla Kremeľ, o tom, že v Gorbačovovej kuchyni držala opraty jeho manželka Raisa a o Putinovom potešení zo zmrzliny. Drobné príbehy, anekdoty a kuriozity (ktoré sa môžu občas javiť ako pochybnej kvality) predstavujú len trpkosladké pozadie reportážnej cesty po bývalom Sovietskom zväze a jeho zložitých dejinách. Vďaka autentickej optike kuchárov, zomletých v dianí histórie, kniha zrkadlí najväčšie udalosti 20. storočia v kontexte sovietskej histórie – hladomor na Ukrajine, Gagarinov prvý let do vesmíru, vojna v Afganistane, výbuch černobyľskej elektrárne a samotný rozpad Sovietskeho zväzu. Zvnútra predstavuje civilnú, vojenskú a najmä elitársku kuchyňu a ich prostredníctvom odkrýva mechanizmy kremeľského vládnutia a rozhodovania.

Jednotlivé kapitoly knihy sú obrazne označované ako taniere (jeden z viacerých hravých prvkov knihy) a sú tematicky uzavreté na základe toho, čo je ústrednou témou (historická postava, udalosť, miesta). Každú z kapitol uzatvárajú jedinečné recepty viažuce sa k nej (v tejto súvislosti sú mimoriadne emotívne recepty z obdobia ukrajinského hladomoru – polievka z borovicového ihličia a šišiek – či leningradskej blokády), kuchárskymi návodmi je tak popretkávaná celá kniha. Štýl je pre čitateľa ľahko uchopiteľný, príťažlivý, pútavý a dynamický. Autor sa aj pomocou striedania rozprávačských postáv obracia k čitateľovi a vťahuje ho do času a priestoru rozprávania.

Originálny uhol pohľadu nazerania na históriu cez kuchyňu v podaní autora opakovane zafungoval. Vďaka kuchyni (pokrmu), tradícii a vynaliezavosti dokážu ľudia prežiť aj najtragickejšie udalosti. Ako uvádza Krymský Tatár Mustafa: „my Tatári máme ku Krymu oveľa hlbší vzťah, než si myslí Putin alebo politici. Prečkali sme deportácie, prečkáme to aj teraz. Vďaka svojim priateľom. A vďaka kuchyni – lebo vždy keď nás vysídľujú, nemáme čas pobaliť sa a vezmeme si dve veci: Korán a naše jedlo.“

 

Witold Szabłowski: Čo sa varí v Kremli. Ako vybudovať impérium nožom, naberačkou a vidličkou

Preklad: Karol Chmel

Žilina: Absynt, 2022