Vyhľadávanie
Vnímanie bolesti, utrpenia a násilia v literárnych či iných umeleckých dielach prešlo za niekoľko desaťročí istou premenou.
Pamätám si na scény, keď klaun kopol do zadku klauna, Laurel hodil tortu do tváre Hardymu. Násilie, ale smiešne. Alebo si spomínam na výbuchy rehotu v okamihoch, keď hrdinské duo Bud Spencer a Terence Hill hlava-nehlava mlátilo gangstrov. Tvárili sa pritom pokojne, povznesene sebaisto, pretože stáli na strane práva a pravdy. O krok ďalej zájde Gérard Depardieu v úlohe legendárneho, pôvodne komiksového supersiláka Kelta Obelixa. V záverečnej scéne filmu Asterix a Obelix: Misia Kleopatra sa spolu s hlavným hrdinom rútia vpred s pootvorenými ústami a ligotom v očiach „zmangľovať“ Rimanov. Ľudia sa na tom zabávajú – slobodne, uvoľnene, globálne. Obrana pravdy a práva však postupne odchádza do výslužby. Postmoderný horor typický mŕtvolami, fekáliami, vraždami relativizuje pojmy dobro, zlo, pravda či spravodlivosť. Čitatelia sa tentoraz škľabia nad vytrhnutými črevami… Dedičstvo markíza de Sade postupne preniká do popkultúry.
Na prelome tisícročí na území Čiech vychádzajú antológie súťaže s príznačným názvom Ježíšku, já chci plamenomet. Jej krédo je nasledovné: „Krv, pot, slzy, spermie a hnis – čím odpornejšie, tým lepšie a radostnejšie.“ Popri Štěpánovi Kopřivovi a Jiřím Pavlovskom – nadhľadom, vzdelaním a cynizmom vyzbrojenou dvojicou – sa začínajú rojiť poviedky a neskôr romány typické desivými krvavými jatkami. Diela sú dôkladne pozbavené zmyslu i myšlienky. Dočista vyumývané krvou. Postupne sa však prichádza na to, že bolesť môže byť aj vážna vec. Preto, pochopiteľne, ľahkomyseľné laškovanie s krvavými sekerami v Knihe bolesti ustúpilo do úzadia.
Antológia Kniha bolesti s podtitulom To nejlepší z českého a slovenského pochmurného undergroundu (Artis Omnis 2013, prel. L. Kurdiovská) obsahuje štrnásť próz od slovenských a českých autorov, ktoré spája motív bolesti. Šesť príspevkov od troch slovenských autorov a jednej autorky je preložených do češtiny. Zbierku zostavil Mark E. Pocha, ktorý debutoval textami zámerne provokujúceho rázu v rámci internetovej súťaže poviedok Ohnivé pero na serveri fandom.sk. Následne vydal zbierku splatterových poviedok pod názvom A bude hůř, dvojknihu textov so žánrovo spriazneným Martinom Moudrým. Ten je známy viacerými rozsiahlymi splatterovými románmi a do Knihy bolesti prispel tiež.
Jednotlivé texty neprinášajú radosť z predvádzania nahromadeného násilia, ktorá je typická pre žáner splatteru, ale pohľad na utrpenie. Pesimistické prózy pomenúvajú problematickosť celého univerza, na ktoré väčšina príbehovej fantastiky nielen populárnej literatúry rezignovala. Viacero diel publikácie čitateľa zabolí. Rozprávačka textu O husách, bolestižroutech a těch ostatních od Marje Holecyovej, slovenskej autorky tetralógie Mariotovi dediči, v rozprávkovo fantazijných kulisách približuje osud a pocity ľudí s hlbokou tragikou a empatiou. Tá mnohonásobne prevyšuje banálne zachytenie podobných tém románov „znalca moderného sveta a krážov popkultúry“ Michala Hvoreckého. Ďalej sa v knižke budete mať možnosť zúčastniť na bolesti mučených ľudí, stretnúť sa s mimozemskou civilizáciou, absolvovať boj o moc v megalopolise umiestnenom v obrovskom mrakodrape, potrestať násilníka stopárok, bojovať s pavúkom, ktorý si násilím vynucuje tajomstvo rastu krídel anjelov…
Všetky poviedky v knižke obsahujú prvok fantastického ozvláštnenia, ktorý ale v rámci splatteru nie je povinný. Žánrovo najčistejšie kúsky dodali do knižky Slováci Mark E. Pocha (Svézt, Šepoty mrtvých) a Janko Iša (Kšeft, Revize jízdenek). Hoci tiež bez bezuzdného veselenia sa z násilia, predsa s úsilím navodiť premyslene motivovaným sledom drsných scén aj šok. Tento efekt v prózach českých autorov prítomný nie je.
Zrejme sú ním už presýtení, preto hľadajú rafinovanejšie cesty sebavyjadrenia. Tak či onak, Markovi E. Pochovi sa podarilo v antológii sústrediť viacero veľmi kvalitných splatterových diel zo scény českej a slovenskej fantastiky, ktoré svedčia o tom, že žáner by rozhodne nemal plniť len úlohu oddychovo zábavnú. Už vonkoncom nie vo vzťahu k veciam boľavým.
