Vyhľadávanie
Kol. autorov: Čaro Trenčianskych Teplíc
Trenčianske Teplice: Oblastná organizácia cestovného ruchu Trenčianske Teplice, 2020
Kto už bol v kúpeľoch Trenčianske Teplice, iste bude so mnou súhlasiť, že také krásne, pokojné a čisté prostredie nájdete na Slovensku iba zriedkavo. Je to miesto, kde sa do súladu dostala príroda s ľuďmi, hoci túto idylku čas od času niekto naruší (o politikoch nechcem písať).
Tento úvod zapríčinila kniha, ktorú mi darovala primátorka Trenčianskych Teplíc Zuzana Frajková Ďurmeková. Už názov knihy Čaro Trenčianskych Teplíc naznačuje, že to nebude obyčajný turistický sprievodca po meste. A keď si v nej zalistujete, odrazu sa opäť nájdete v kúpeľoch a pripomeniete si krásne zážitky, ktoré vám poskytla príroda i architektúra mesta. Je to neobyčajná kniha, kde nie je súvislý text, iba prekrásne umelecké fotografické zábery, ktoré nepredstavujú iba predmet záujmu, ale predovšetkým jeho náladu a atmosféru. Spolu s autorom zažívate Trenčianske Teplice vo všetkých ročných obdobiach. Premenlivosť času, zmeny v prírode, zrod i smrť naznačuje vždy iný uhol pohľadu. Kráse prírody zodpovedá rozprávková budova prezliekarne Hamman, postavená v maurskom slohu, či sochy v parku a na budovách, štýlové kúpeľné domy atď. Fotografie prezrádzajú nielen dobrú znalosť prostredia, profesionálny kumšt, ale aj emocionálny vzťah autorov k prírode a kúpeľnému mestečku. Ich pohľad pohládza zachytený moment, vychutnáva jeho vzhľad, pohyb, náladu. Čitateľa, či skôr diváka, núti zastaviť sa, pokochať sa, odpočinúť si, vychutnávať pokoj, ktorý obrazy vyžarujú, a ďalej listovať s očakávaním nového poetického zážitku.
Autorka krátkych viet, umiestnených priamo v obraze, pri každom novom námete vystihuje náladu zobrazeného. To nie sú klasické popisky, ale súčasť výtvarnej podoby zachytenej situácie. Napríklad: dve sochy a nad nimi veta: „zamyslený v čase“, pohľad na celé údolie zahalené do mračien nesie konštatovanie: „drieme šumná deva do bielej zahalená“, posledný pohľad na jesenné kvety (detail i celok) je doplnený slovami: „posledné hody pre čmeliaka“, pri večernom pohľade na tri sochy s pravou zdvihnutou rukou sa text humorne pýta: „kto je vinný?“ Malé začiatočné písmená nie sú chybou, lebo tak sú uvedené aj v knihe. Asi naznačujú neukončenosť, trvanie zobrazeného predmetu či javu bez časového obmedzenia. Poetickosť je príznačnou črtou rovnako pre obraz i slovo.
Kniha sa skladá z dvoch častí. V prvej sa nachádzajú zábery priamo z kúpeľov, v druhej z ich bezprostredného okolia. Napríklad na dvojstránke, kde sa na jednej strane nachádza panoramatický pohľad na Kamenné vráta a na druhej detaily kvetov, autorka textu komentuje: „či pozrieš v diaľ, či pod nohy, z krásy sa ti hlava zatočí“.
Kniha obsahuje dvojjazyčný úvod (je to príhovor primátorky mesta) a resumé, jediným kompaktným umeleckým textom je báseň Kataríny Hudecovej Trenčianske Teplice.
Poetický tón tejto recenzie zodpovedá charakteru menovanej publikácie. Listovaním v nej si čitateľ predlžuje pohodový pobyt v Trenčianskych Tepliciach, ktoré kedysi dávno maďarský spisovateľ Mór Jókai nazval Perlami Karpát.
