Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Eva Piovarcsyová
Zvyknutí a azda aj presýtení ženskými románmi kolísavej hodnoty môžeme z názvu debutu autorky žijúcej v Prahe, A. D. Mehdevi, tušiť literatúru určenú pre ženy. Dômyselná alúzia v titule a nemenej zaujímavý prebal publikácie lákajú tiež domnienkou historického románu. Našťastie, Knihárka z Bergeracu je pozitívne prekvapenie pre každého skeptika. Próza, síce popretkávaná tichou melanchóliou, je osviežením v zozname diel zahraničných autoriek a nenáročnou čitateľskou lahôdkou pre všetkých. Protagonistka románu, mladá knihárka Mathilda, rozvíja svoje, na prvý pohľad romantikou dýchajúce umenie v malom francúzskom mestečku Dordogne. Súhra predchádzajúcich okolností, ale najmä láska ku knihám vštepovaná starým otcom, tiež knihárom, ju doviedla k rozhodnutiu ukončiť sľubne sa rozvíjajúcu diplomatickú kariéru a venovať sa tomu, čo ju odjakživa napĺňalo. Azda menej uveriteľné rozhodnutie hlavnej hrdinky, ktorého sa autorka dotýka iba v úsečných spomienkach Mathildy, je vykompenzované každodennými starosťami, s ktorými hlavná postava zápasí v malom mestečku. Na rozdiel od hrdiniek ružových knižníc nemá solventného milenca, manžela či náhodného neznámeho, čo by jej zabezpečili zaujímavý život, iba dobrosrdečného a miestami uštipačného suseda – pekára a hŕstku obyvateľov viac či menej chápajúcich jej rozhodnutie. Knihárka z Bergeracu sa napriek závistlivým rečiam musí obracať, aby mala na živobytie. Náhoda však zapracuje i v tejto próze, a to v podobe neznámeho zákazníka so vzácnou knihou na zreštaurovanie. Krátko po návšteve ho postihne smrteľná nehoda. Mathilde tvrdohlavo pátra i napriek objavujúcim sa ťažkostiam hraničiacim s existenčnými problémami po totožnosti majiteľa a hľadá pozostalých. Netuší, koľko nechcených tajomstiev v sebe kniha ukrýva. Debutantka A. D. Mehdevi sa prejavila ako výborná rozprávačka s talentom vypointovať príbeh. Hlavnú hrdinku necháva prechádzať závanmi platonickej lásky, skutočného vzplanutia i neurčitého zaľúbenia, avšak city nestavia nad každodenné starosti, drží ich, takpovediac „na uzde“, čím jej príbeh ostáva v medziach uveriteľnosti. Dejovú líniu dopĺňajú úryvky Cyrana z Bergeracu, najobľúbenejšej Mathildinej knihy, tvoriace druhý plán textu – pred očami sa nám súbežne rozvíja príbeh knihárky a Cyrana z Bergeracu. Alegória, ktorú čitateľka nastavila pre vnímavého čitateľa, dokresľuje postavu Mathildy a dáva deju druhý rozmer. Nakoľko sa s ním čitateľ stotožní, je už na jeho percepčnej schopnosti. V každom prípade, pokojné ukončenie Knihárky z Bergeracu si vo vzťahovej rovine medzi hrdinami príbehu ponecháva otvorený koniec, čím len prvotina autorky získava na kvalite.
