Vyhľadávanie
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006
Ilustroval Ondrej Zimka
Známy slovenský básnik Štefan Moravčík sa tentoraz rozhodol čitateľovi „naservírovať“ originálnu básnickú zbierku s príznačne hravým názvom Zimkomriavky. Už sám názov dáva tušiť, čím a kým bola táto kniha inšpirovaná. Spoluprácou dvoch významných osobností umeleckého neba – Štefana Moravčíka a Ondreja Zimku a spojením poetiky slova s farebnou poetikou obrazu vznikla táto pozoruhodná a neobyčajná básnická zbierka.
Moravčík je majstrom jazyka a jeho využívania. S jazykovými prostriedkami narába experimentálne, využíva neologizmy, vytvára vlastné objavné novotvary, snaží sa jednoducho do krajnosti využiť možnosti materinského jazyka, alebo inak povedané, narážať na hranice rodného jazyka, a tým aj posúvať jeho možnosti. Zároveň dokáže postrehnúť viacvýznamovosť slova a zvukomalebnosť slovných spojení a citlivo, nápadito s nimi narábať. Je citlivý k fenoménu jazyka, očarený jeho nevyčerpateľnými možnosťami, rád sa ihrá so slovíčkami, využíva nárečové prvky, najmä zo záhoráckeho dialektu a českého jazyka.
Tieto už takmer vrodené vlastnosti autora nechýbajú ani zimkomriavkovským básňam. Povestný Moravčíkov vtip a hravosť idú ruka v ruke so slovným a rýmotvorným experimentovaním. Básne sú „ochutené a okorenené“ básnikovým temperamentom a náturou. Zo „zimkomrviniek“ slov a slovíčok vytvoril originálny a príjemný celok.
Moravčíkove básne sú inšpirované problémami súčasného človeka s dôrazom na jeho citový život, v ktorom majú svoje miesto témy erotiky, ženy či politiky. Tie sa autor snaží uchopiť citlivo, zjemniť a správne naladiť k obrazom majstra Zimku, ktoré ho inšpirovali k písaniu.
Tvorba Štefana Moravčíka býva obvykle úzko spojená s obrazom života ľudí na Záhorí, ako aj ich zvykov a obyčají. Tentoraz sa však stredobod jeho záujmu preniesol do rodného kraja Ondreja Zimku – na Kysuce. Na prezentácii tejto knihy v Klube slovenských spisovateľov (10. mája 2006) sa „starý Záhorák“ Štefan Moravčík vo svojom príhovore priznal, že priam nasiakol maliarovým krajom, Kysucami, o čom svedčia aj jeho slová: „Som totiž podobne národopisne švihnutý a všelijako zlomyseľne k svojim krajanom, ako Ondrej Zimka. Vidím v nich bosorky, strigôňov, všelijakých podivuhodných človiečikov, takých pristihnutých pri živote, bez nejakej pomády.“ Práve táto vlastnosť majstra štetca sa zapáčila majstrovi slova. K Zimkovým obrazom písal básne už skôr, niektoré vyšli v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch, ale až teraz sa mu podarilo nahromadiť materiál na celú knihu.
Výstavu obrazov Ondreja Zimku z cyklu Zimkomriavky si môžeme pozrieť aj v galérii Salla Terena v Prezidentskom paláci. Ako sa o nich vyjadril Ľ. Moza: „Autorove obrazy sú späté so životom rodného kraja a okolitej prírody. Už desiatky rokov rozprávajú ľuďom nádherný príbeh života, ktorý sa stáva farebne večný."
Nechajme sa teda potešiť krásou súhry poetického slova a obrazu. Alebo ak hľadáme iné cesty k umeniu, môžeme si vziať inšpiráciu zo slov Štefana Moravčíka: „Keď sa ženy vyspia s maliarom, myslia si, že nasiakli umením“.
Michaela Geisbacherová
