Krásna hra – Milan Ferko – Keď sa krása hrá

Keď sa krása hrá

Keď sa krása hrá

Milan Ferko: Krásna hra

Bratislava, SPN – Mladé letá 2004

  Milan Ferko je v slovenskej literatúre stálym pojmom už vyše polstoročia. Tento renomovaný literát sa v mladosti etabloval ako básnik, neskôr sa stal známejší ako autor historickej prózy a nesporné úspechy dosiahol aj v tvorbe pre deti a mládež. Nemenej významná je redakčná a publicistická činnosť.

  V oblasti detskej a mládežníckej literatúry je Ferko dvojdomým autorom. Vytvoril viacero humorne ladených básnických zbierok, ktoré sa vyznačujú odvahou experimentovať s jazykom a dômyselnými slovnými hrami (Tajomstvo hračiek, Robot robí robotu, Džimbala-bala-bala a mnoho iných). Takisto publikoval množstvo dobrodružných próz, v ktorých sa často opiera o fakty (Pirátski králi, kráľovskí piráti, Rinaldo Rinaldini, Traja bratia). Dôkazom a uznaním erudície autora v tomto „tvorivom rozmere“ sa stala prestížna Cena Trojruže z roku 2003.

  Výberová zbierka pre deti Krásna hra (2004) sa nesie v znamení umeleckých postupov jeho tvorby. Básne sú vytvorené na princípe hry so slovom, využití momentu prekvapenia, prenikavosti nápadu, náhleho zvratu a hravej komunikácie s čitateľom.

  Určitú pochmúrnu atmosféru, ktorú autor evokuje v expozícii básne prekonáva veselou, rozšantenou pointou, zanechávajúcou optimistický dojem: „ľudia pred ním utekajú, zatvárajú okná rázne, / ulice sú pusté prázdne, / len ja, len ja sám / sa s tým dažďom hrám: // ja ho chytám v našom dvore, / on mi z dvora spraví more, / po tom mori púšťam lode, / ktorá najskôr k brehu dôjde“ (s. 15).

  Verše sa vyznačujú piesňovým charakterom. Autor v nich nepravidelne strieda združené rýmy, pričom súčasne vytvára aj vnútorné rýmy. Takéto rýmové usporiadanie spôsobuje, že básne Krásnej hry majú podmanivý rytmus. Knižka si však čitateľa získa aj farebne bohatými a početnými ilustráciami Andreja Augustína s novými významovými modifikáciami.

  Väčšina básní obsahuje navyše príbeh, ktorému časté elipsy pridávajú na dynamike. Napätie týchto básní – príbehov, umiestnených do prírodného kontextu, stupňuje množstvo otázok a hádaniek položených v priebehu deja: „je to po francúzsky ako Oui a Non / a či po turecky značí lov a hon - / indžir alimon... Je to dáka ryba a či morský kôň / a či azda pestrý čínsky lampión - / in – dži ´a – li – mon“ (s. 35). To, čo zostáva nedopovedané, čo je záhadné a tajomné, sa vždy ponúka ako záruka záujmu detského čitateľa. Navyše, v Krásnej hre všetko čo je príťažlivé, nestráca zo svojej príťažlivosti ani po objavení.

Jaroslav Vlnka