Krídla z vosku - Mihai Eminescu - Básnické návraty

Básnické návraty

Básnické návraty

Mihai Eminescu: Krídla z vosku, Dunajská Lužná, MilaniuM 2007. Prebásnila Viera Prokešová

  Dielo vynikajúceho rumunského básnika Mihaia Eminesca na Slovensku nie je neznáme. S tvorbou „posledného európskeho romantika“, ako sa o ňom hovorí, sa v prvej polovici minulého storočia potrebovali popasovať významné osobnosti slovenskej literatúry, ako bol Ivan Krasko alebo Karol Strmeň. Ale sporadicky sa k Eminescovi obracali aj ďalší prekladatelia. V súvislosti s Kraskovým záujmom o Eminesca možno hovoriť aj o dôležitom vplyve rumunského klasika na jeho vlastný poetický vývin. (Literárnym vplyvom M. Eminesca na I. Kraska sa vo viacerých štúdiách podrobne zaoberal popredný rumunský slavista a slovakista Corneliu Barborica.)

  Mihai Eminescu bol výnimočne aktívnym predstaviteľom mladej výbojnej generácie druhej polovice 19. storočia, ktorá sa grupovala v literárnej spoločnosti Junimea (Omladina) a ktorej cieľom bolo šíriť vzdelanosť a národnú kultúru i historické vedomie medzi širokými vrstvami rumunského národa. Básnik sa horúčkovito zapájal do všetkých aktivít Omladiny, publikoval poéziu, zaoberal sa aj históriou a filozofiou, bol zberateľom folklóru, prekladal zo svetovej literatúry atď.

  Doterajšie dva slovenské preklady sú výsledkom výberu a vyjadrujú Kraskovu resp. Strmeňov poetiku. Pokiaľ sa v súčasnosti najlepšia slovenská rumunistka Libuša Vajdová podujala pripraviť nový výber z Eminescovej poézie, musela si uvedomiť, že nároky súčasného čitateľa – ale aj odborníka – sa nezastavili pri Kraskovi či Strmeňovi. „V Krídlach z vosku prinášame trocha iné videnie a odlišný typ poézie ako predchádzajúce vydania. Sústredili sme sa na väčšie či filozoficky zamerané básne, ktoré slovenské preklady tak trochu obchádzali, dávajúc prednosť drobnej lyrike a idylám. Je dôležité, aby slovenský čitateľ videl, z akých pozícií rumunský romantik vyšiel – konkrétne motívy nemeckého romantizmu. A pozornosť sme venovali najmä jeho poslednému obdobiu keď už pesimistické videnie nadobudlo takú intenzitu, že tragický životný pocit zasiahol tie najhlbšie vrstvy jeho básnickej osobnosti a bytosti.“ (z doslovu Libuše Vajdovej).

  Výber z Eminescovej tvorby, ktorý vyšiel pod názvom Krídla z vosku, patrí medzi významné editorské počiny. Libuša Vajdová, ktorá básne vybrala a preložila z rumunčiny, spracovala vydavateľské poznámky a napísala zasvätený a kvalitný doslov, sa dlhé roky venuje slovensko-rumunským literárnym a kultúrnym vzťahom. V oblasti spoznávania rumunskej literatúry na Slovensku už vytvorila významné dielo, ale predmetný výber jej aktivity výrazným spôsobom obohacuje. Prinajmenšom rovnaký prínos by sme mohli prisúdiť aj poetke Viere Prokešovej, ktorá Eminescove verše prebásnila. Treba poznamenať, že v svetovom kontexte je ojedinelé, aby verše rumunského velikána prekladali ženy.

  Povedal by som, že je veľkou satisfakciou aj pre slovenskú rumunistiku, že Viera Prokešová a Libuša Vajdová dostali za Krídla z vosku Cenu Jána Hollého za preklad diela, ktoré v slovenčine vyšlo v roku 2007.

  Aj keď vysoko hodnotíme úroveň prekladu, podrobnejšie sa ním budú zrejme zaoberať špecialisti na otázky prekladu poézie. Rozhodne by si takúto pozornosť zaslúžilo. Lebo je nepopierateľným faktom, že máme v rukách výnimočné dielo...

Milan Resutík