Vyhľadávanie
O výtvarnom umení „po novom“
Kritické pojmy dejín umenia
Zostavili Robert S. Nelson a Richard Shiff
Bratislava, N-CSU a vydavateľstvo Slovart 2004
Kniha Kritické pojmy dejín umenia zostavovateľov Roberta S. Nelsona a Richarda Shiffa, amerických profesorov dejín umenia, je zatiaľ posledným publikačným príspevkom Nadácie – Centra pre súčasné umenie. Kniha v podobe zborníka, do ktorej jednotlivými štúdiami prispeli odborníci a profesori renomovaných inštitúcií a vysokých škôl, je ďalšou publikáciou, ktorá pomáha na Slovensku otvárať diskusiu o umenovednom teoretickom uvažovaní zameranom najmä na diskurzy umenia od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť.
Už obálka naznačuje, že dejiny umenia sa tu chápu ako dejiny výtvarného umenia. To však neochudobňuje záber tejto publikácie, ale, naopak, posilňuje tendenciu niektorých štúdií reflektovať aj iné druhy umenia a porovnávať ich. V štúdii Narácia sa vyrovnáva s literatúrou, presahy medzi výtvarným a divadelným umením odhaľuje príspevok Performancia či dokonca s ohľadom na lingvistiku a semiotiku v kapitolách Slovo a obraz, Znak.
Kniha predstavuje a vysvetľuje dvadsaťdva pojmov, tieto pojmy sú rozdelené do piatich celkov: Operácie, Komunikácie, Histórie, Sociálne vzťahy a Spoločnosti. Štúdie sú rôznorodé -každý z autorov sa prezentuje jediným príspevkom-, autori si zvolili najrôznejšie prístupy ako uchopiť danú problematiku: od interpretácií na konkrétnom artefakte cez historické exkurzy až po esejistické texty.
Celý zborník, jeho myšlienkové východiská, témy a terminológia sú silne ovplyvnené štrukturalistickým i postštrukturalistickým uvažovaním. Vďaka nemu sa jednotlivým autorom príspevkov darí prekračovať prevládajúci formalizmus a tradicionalizmus v reflektovaní výtvarného umenia a prináša nové inšpiratívne pohľady, ale aj nové „písanie a hovorenie“ o vizuálnom umení. Základnou tézou by totiž mohlo byť, že „nové“ umenie nového milénia si vyžaduje nové kategórie, nové termíny, ale i prehodnotenie doterajších teoretických rámcov.
Preklad a odborné korekcie (Miroslav Marcelli, Ivan Gerát, Mária Orišková) a mnohopočetné odkazy na odbornú literatúru k danej problematike robia zo slovenského prekladu precíznu publikáciu, ktorá asi ako jediná svojho druhu má v našom kontexte silu pokryť biele miesta kritického a teoretického uvažovania o výtvarnom umení. A vďaka spomínaným presahom k interdisciplinarite môže byť užitočná aj pre záujemcov o iné druhy umenia, či celkovo o kultúrne štúdiá posledných desaťročí.
Zuzana Ferusová
