Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram a Nadácia P. Dvorského Harmony 2011
Ako je dnes vnímaný Peter Dvorský? Ako funkcionár, či legenda, ktorá priblížila slovenskú operu k svetovej špičke a spopularizovala ju aj doma? Ako ho vníma spoločnosť, pýta sa aj autor publikácie, muzikológ a oper ný kritik Jaroslav Blaho. Predstavuje ho ako speváka svetového formátu, nie cez články v časopisoch, ale prostredníctvom dlhoročného odborného pozorovania a analyzovania. Publikácia pôsobí ako odborná monografia so spoločensko-kritickým presahom. Senzácie v tejto knihe nehľadajte, autor nechce príliš zasahovať do spevákovho súkromia. Prirodzene si však dáva právo komentovať atmosféru represívnych sedemdesiatych rokov. Dobové spomínanie nie je „udavačským“ nástrojom alebo lamentom nad pocitom krivdy. Smeruje tu výčitky voči funkcionárom, ktorí sa nielen ku Dvorskému a jeho generácii správali dehonestujúco. V týchto kapitolách sa premietajú aj osudy jeho kolegov a rovesníkov. Autor nemohol odignorovať Dvorského opernú generáciu, ktorá nedostávala doma patričný priestor. Mieri tým k problematike emigrácie a Dvorského postoju k tejto otázke. Iba náznakovito spomína ponovembrové udalosti a minimálnu zmienku venuje Dvorského vstupu do politiky, sústreďuje sa predovšetkým na hudobný život v týchto dynamických časoch. Do kapitol vkladá vsuvky – intermezzá, ktoré využíva ako odbočky od muzikologickej práce na komentovanie dobových spoločenských a politických udalostí.
Najobšírnejšia časť je venovaná profesijnému životopisu Petra Dvorského, keďže jeho kariéru autor sledoval ako muzikológ, operný kritik, ale aj priateľ. Hodnotí jeho vklad do operného umenia a nosnou časťou publikácie sa stali Dvorského zahraničné angažmány, najmä pôsobenie na talianskych operných scénach. Keďže naši kritici nemali možnosť sledovať zahraničné vystúpenia naživo, aj J. Blaho počúval prenosy predstavení z Viedne z rádia a podľa toho písal recenzie. Renomovaní odborníci obdivovali prirodzenosť, s akou Dvorský vystupoval na scénach v kolíske opery. Zaujme aj vzťah Dvorského k veľkej tenorovej trojke – Carreras, Domingo a Pavarotti. Na presnú charakteristiku jednotlivých svetových tenoristov nemal autor dosť miesta, a preto sú ich operné vlastnosti iba načrtnuté. Hoci J. Blaho predosiela, že nemá rád senzáciechtivé prirovnávania, sám sa podobnej kategorizácie pomyselných rebríčkov nevyhol. V pasáži o Dvorského zahraničnej stáži porovnáva americké operné domy. Vytvára tak pomyselné priečky, aj keď s objektívnosťou odborníka. Veľkú pozornosť venuje v publikácii aj dlhoročnému pôsobeniu P. Dvorského v opere vo Viedni, nielen pre jej geografickú blízkosť, ale najmä pre jej akceptovanosť vo svete. Autor je kritický k operným súvislostiam. Nie je to iba „slepá“ prechádzka minulosťou, ale aj upozorňuje na chyby, ktorých sa dopustila slovenská a svetová opera. Cennými poznatkami sú aj poznámky o histórii interpretácie opery na Slovensku. Venuje sa tu zabudnutým osobnostiam slovenskej opery. Aj tu je limitovaný počtom strán, a preto by si táto problematika zaslúžila vlastnú knihu, či viac odborných článkov v médiách. Podľa samého autora je to v súčasnosti nemožné, pretože, ako spomína, jeho kolegovia-kritici musia o každý riadok v mienkotvorných médiách bojovať. Podobné úvahy robia z publikácie kriticko-spoločenskú monografiu. Okrem podrobného zaznamenania prelomových predstavení, v ktorých Dvorský najviac interpretačne zažiaril, nájdeme v texte aj náznak príbehovosti. S pribúdajúcimi rokmi starnú aj hlasivky, ani veľký tenor sa nevyhol zdravotným problémom, tie však autor monografie spomenie vždy v kontexte profesijnej kariéry a nezasahuje do súkromného života. Zhrnutie Dvorského kariéry je darčekom k jeho 60. narodeninám, ktoré oslávil 25. septembra.
