Vyhľadávanie
Novinka v literárnej vede
Miloslav Vojtech: Literatúra, literárna história a medziliterárnosť
Bratislava, Univerzita Komenského 2004
Monografia Miloslava Vojtecha v úvode naznačuje vysokú ambíciu stať sa dôležitým dielom pre výskum literárnych dejín a literárnoteoretického poznania. K jej naplneniu pomáha aj obsahové zameranie, keďže sa sústredí hneď na tri výskumné oblasti literatúry. Tie sú zvýraznené aj logickým členením textu do troch celkov. Na škodu je len to, že jednotlivé časti nie sú pomenované, čo sťaží orientáciu menej erudovanému čitateľovi. Na druhej strane je však z tohto faktu zrejmé, že monografia je určená užšej literárnej verejnosti, pre ktorú „barlička“ v podobe názvu nie je potrebná.
Kapitoly v prvej časti monografie sú orientované literárnoteoreticky a literárnohistoricky a viažu sa primárne k epoche národného obrodenia. Prvá z nich Predhovor k Doležalovej Tragoedii v kontexte literárnoteoretického myslenia medzi barokom a klasicizmom reflektuje stav literárnoteoretického diskurzu na prelome baroka a klasicizmu. Podobnú reflexiu autor uplatňuje aj v nasledujúcej štúdii, no tentoraz z aspektu tematického a motivického. Tretia kapitola sa nesie v znamení úvah nad kontinuitou a diskontinuitou literárneho procesu v súvislosti s tvorbou Jána Kollára a Bohuslava Tablica.
Druhá časť monografie prináša literárnohistorickú štúdiu o slovenskej literatúre a súčasne sa venuje aj problematike jej metodológie.
V tretej časti sa dostali do popredia medziliterárne vzťahy v období národného obrodenia.
Autor venoval značnú pozornosť osobe a tvorbe Jána Kollára (tri štúdie), čo, samozrejme, nie je náhoda: Miloslav Vojtech sa totiž tejto tematike autorsky venoval už aj v predchádzajúcom období, napríklad aj v knihe Panoráma slovenskej literatúry, ktorej je spoluautorom. Originálne sa orientuje napr. na didaktické dimenzie diela J. Kollára, ktoré sleduje v básnickej skladbe Slávy dcéra (štúdia: Výchovné aspekty Kollárovej Slávy dcéry). V štúdii Klasicista – preromantik – romantik? K otázke slohovotypologického zaradenia básnickej tvorby Jána Kollára v českej a slovenskej literárnej histórii, využijúc komparáciu, konfrontoval názory českej a slovenskej literárnej historiografie na dielo J. Kollára a najmä na problematiku jeho slohovej typológie. Poukázal pritom aj na značné disproporcie, ktoré sa vyskytli vo výklade slovenskej a českej historiografie. Vojtech hovorí: „Kollár vo svojom básnickom diele teda vedome skrížil viaceré podnety európskej kultúry: klasicistickú poetiku, preromantizmus a polemicky sa vyrovnával s dobovo najaktuálnejšími romantickými literárnoestetickými trendami. Vytvoril tak predstavu o syntetickom básnictve spájajúcom všetky protiklady vekov a predstavu o umení, pevne stojacom na prísnych kresťanských etických základoch a princípoch humanity“ (s. 43).
Ku kvalitnému spracovaniu jednotlivých tém prispel aj fakt, že autor sa daným problémom venuje už niekoľko rokov, čo potvrdzuje aj údaj v edičnej poznámke: „Jednotlivé kapitoly predkladanej monografie, alebo ich časti, odzneli ako referáty na domácich alebo zahraničných vedeckých konferenciách a boli publikované ako samostatné štúdie v časopisoch a zborníkoch. V tejto monografii ich publikujeme oproti pôvodným vydaniam v doplnenej a (v mnohých prípadoch podstatne rozšírenej) verzii“ (s. 125).
Henrieta Stankovičová
