Recenzia
24.01.2020

Lov príšer po druhýkrát

Marián Kubicsko: Potvorobijci 2. Bratislava: Vydavateľstvo Hydra, 2019

Prázdniny skončili a je čas na školu. Nie každý sa však teší. Buco je v novej elitnej škole, kde nie je práve vítaný. Tak nejako sa začína druhý diel Potvorobijcov. Prvý bol vydareným príbehom, letným dobrodružstvom skupiny detí, ktoré sa postavili démonovi, šikane a zároveň riešili problémy dospievania. Druhý diel je však iný. Stále je to o bande vyvrheľov, ktorí sa postavia potvorám (tentoraz zombie), riešia problémy dospievania a vyrovnávajú sa so šikanou. Marián Kubicsko však zvolil pre svoje pokračovanie iný tón.

Druhý diel chce byť dospelejší, temnejší a hovorovejší. Kubicsko spravil autorský experiment a vložil do tínedžerského dobrodružného príbehu dospelejšie témy a psychologizáciu, viac akcie a menej humoru. Erotika prvého dielu (nesmelá a tínedžerská) sa síce nevytratila a je mierne odvážnejšia, ale to nie je to, čo priťahuje pozornosť. Kniha je presýtená násilím. Nie akciou, ale brutálnym naturálnym násilím. Nie je to problém, možno práve naopak, tínedžerov to iste bude baviť. Väčšina tohto násilia však pôsobí ako výplň. Bez napätia. Môže za to postava dospeláka Gurua, ktorý je jednoducho taký perfektný, že kazí dojem z každej scény. Kde sa objaví, nehrozí hrdinom žiadne nebezpečenstvo a jeho použitie vo finále knihy bola zlá voľba.

Potvorobijci 2 obsahujú takýchto zlých volieb viac. Napríklad, v knihe sa mieša tínedžerská dráma, horor a historické dobrodružstvo. Nie však prirodzene, ale ako keby tieto časti boli oddelené. Neprechádzajú prirodzene medzi sebou. Nálada textu sa mení prudko, od tej vážnej až k atmosfére béčkových hororov. Všetko chce silou mocou pôsobiť veľkolepo a epicky. Kniha má dokonca dve záporné postavy, no ani jedna nie je poriadne rozvinutá a väčšinu knihy nič nerobia. Postavy skáču zo scény do scény, dokonca sú často pasívne. Dvojka Potvorobijcov trpí typickým syndrómom pokračovaní – chce byť väčšia ako jej predchodca a miesto toho pôsobí prepchato a chaoticky. No aby to nebolo len o negatívach. Kubicsko je zručný remeselník. Jeho postavy pôsobia realisticky, zápletky má zvyčajne vybudované dobre. Okrem toho sa číta ľahko, štylistická stránka textu je solídna. Oceňujem aj jeho autorský zámer experimentovať s nastavenými pravidlami príbehu.

Noví Potvorobijci sú teda dospelejší, temnejší, ale chaotickejší. Oba diely pôsobia ako rozdielne knihy spojené nasilu do jednej. Na druhej strane to môže byť dobré. Stále sa v nich niečo deje, nedávajú čitateľovi šancu vydýchnuť. To tínedžeri určite ocenia, lebo pri knihe sa nebudú nudiť. Len sa nenechajte oklamať jej predchodcom – Potvorobijci 2 už nie sú určení dvanásťročným, ale stredoškolákom. Dáva to zmysel, keďže jednotka vyšla pred dvoma rokmi a jej publikum dospieva.