Lyrické prvky vo filmovej štruktúre - Ján S. Sabol

Ján S. Sabol: Lyrické prvky vo filmovej štruktúre, Košice, Equilibria 2009

V poradí tretia kniha autora (nar. 1971) upúta už svojím vzhľadom, tvarom, vonkajšou kompozíciou (obálka Juraj Kresila). A málokedy sa dá kniha čítať z oboch koncov. Sabolova sa dá. V prvej časti obsahuje filmový scenár s Pár poznámkami na úvod a s Pár poznámkami na záver. Scenár je zaujímavý, stvárňuje súčasnosť. V úvode k nemu si autor stanovuje tému: „Zaujíma ma však, fascinuje oná odveká, možno až absurdná, ale zároveň aj mystická situácia straty identity.“ J. S. Sabol podložil svoj filmový príbeh virtuálnou skutočnosťou, preto zvolil nie klasický textový názov, ale symbol - @. A tento znak je v podtlači aj na každej strane scenára. Protagonista Ignác – pracovník marketingového oddelenia je „nútený“ prijať cudziu identitu a autor predostiera dve alternatívy scenára: je na dramaturgii, ktorý variant si vyberie.

Z druhého konca knihy môžeme čítať teoretickú časť – štúdiu o filmových textoch v konfrontácii s textami literárnymi. Táto časť je teóriou o priestore, symbole, postave, farbe a čase v štruktúre filmového textu, ktorý je útvarom predovšetkým epicko-dramatickým. J. S. Sabol sa usiluje dokázať, že „filmové dielo má v sebe zakomponované prvky všetkých troch druhových kategórií,“ teda aj lyriky. Sabol na to využil rozsiahle teoretické východiská od názorov Aristotela, Hegla, cez Lotmana, Ejzenštejna až po súčasných teoretikov a filmových tvorcov. Skúmané roviny filmovej štruktúry aplikuje na niektoré výraznejšie diela našej i inonárodnej kinematografie. Z paralely filmového a literárneho textu podľa Sabola vyplýva, že do reťazca: látka – autor – text – percipient – látka vstupujú pri filme výraznou mierou technické zariadenia, ktoré prinášajú ilúziu skutočnosti.

  Na základe skúmaných rovín štruktúry filmového diela v konfrontácii s literárnym textom analyzuje autor aj niektoré známe a obľúbené filmy – adaptácie prozaických diel, akými sú Tisícročná včela, Nevesta hôľ, Drak sa vracia, či Pásla kone na betóne. Čitateľ tak môže trocha nazrieť „pod pokrievku“ filmovej tvorby...

  Kniha je to netradičná svojou formou a dobrá svojím obsahom. Rozhodne zaujme náročnejšieho príjemcu teoretickou časťou a všetkých zvedavých odkrytím toho, ako vzniká a vyzerá filmový scenár.

Gabriela Rakúsová