Vyhľadávanie
Laurent Lemire: Marie Curie
Bratislava, Remedium 2004
Preklad Mária Gálová
Životopis Márie Sklodowskej Curie, ktorý napísala jej dcéra Eva roku 1937 a u nás vyšiel roku 1965, som čítala ako trinásťročná školáčka. Pamätám si, ako som pri čítaní plakala, keď jej zomrela mama, keď Kazimírovi rodičia kvôli jej chudobe prekazili ich mladú lásku, keď v strašnej zime robila v kôlni pokusy s Pierrom, keď Pierra zrazil konský povoz a ona zostala s dcérami sama, keď dostala druhú Nobelovu cenu, keď zomrela... Až keď som čítala knihu druhý raz ako dospelá, uvedomila som si, že nebola nešťastná, len osud jej nadelil priveľa prekážok. Jej život bol vrchovato naplnený a ona bola šťastná svojím spôsobom.
Pri pohľade na novú biografiu Laurenta Lemira som si kládla otázku, či môže ešte vôbec povedať niečo nové, veď o madame Curie a jej práci vyšlo niekoľko desiatok kníh, 10 osobitne pre deti a dokonca aj dva komiksy, boli nakrútené tri filmy a 13 dokumentov.
Lemir sa s odstupom času pokúša o realistický a nezjednodušený obraz tejto výnimočnej ženy, ktorá sa vo Francúzsku delí spolu s Pateurom o najvyšší stupienok v národnej vedeckej hierarchii a život a dielo oboch vedcov je súčasťou učebných osnov základných škôl.
Pripomína, že Maria nebola vždy len tou vážnou ženou v tmavých šatách, že bola aj mladá a vedela sa smiať. Zdôrazňuje tiež jej úprimné vlastenectvo a odkrýva duchovný a hodnotový súlad Pierra a Marie Curie, ale aj osobitú Mariinu strohosť vo vonkajších prejavoch, pričom jej denníky odkrývajú vnímavú, citlivú a poetickú dušu.
Prekvapila ma časť o vzťahu Curieovcov k peniazom. Je známe ich isté pohŕdanie peniazmi, objavenie rádia si však nedali podľa autora patentovať preto, že neverili v jeho ekonomické využitie. Neskôr však predsa získali niečo ako autorské práva a poberali dividendy. Hoci peniaze investovali do svojho laboratória, podľa Lemira ,,je v tom skôr trhová ekonomika ako nezištný a čistý výskum”.
Vzťah Marie Curie a Paula Langevina bol vďačnou témou dobovej bulvárnej tlače. Tvoril napríklad aj podstatnú časť vo filme Francoise Giraudovej, dcéra sa však v životopise o kauze, na rozdiel od Lemira, zmieňuje zopár vetami. Langevin bol odborník na magnetizmus, ultrazvuk a relativitu a milenec Marie Curie. Marie však nerozbila nijaké manželstvo, lebo Langevin žil od manželky oddelene už na jar 1910. Bol údajne týraným manželom, povrávalo sa, že ho v rodine aj bili. Táto aféra ublížila Marii a dokonca spôsobila, že akademik Svante Arrhénius ju požiadal, aby si do Štokholmu neprišla prevziať Nobelovu cenu za chémiu.
Marie žila pre vedu. Svet bol jej laboratóriom a laboratórium jej svetom. Našli sa autori, ktorí tvrdia, že po smrti Pierra už nič neurobila, pre iných zostala veľkou vedkyňou do konca života. Mala objaviteľské nadanie, jej cesta je však výnimočná aj tým, že priviedla na vedeckú dráhu svoju dcéru Iréne a nasledovali ich ďalšie ženy. Objavila svetu polónium, rádium, rádioaktivitu a dala mu dve výnimočné dcéry. Eva sa venovala literatúre a publicistike, Iréne spolu s manželom získala roku 1935 Nobelovu cenu za chémiu, ich dcéra Helene sa vydala za vnuka profesora Langevina a stala sa jadrovou fyzičkou...
Marie zomrela na chorobu z ožiarenia. Jej laboratórne zápisky a všetko, čo jej patrilo, vrátane kuchárskej knihy, ešte stále slabšie či silnejšie vyžaruje. ,,Je to akási forma prítomnosti. Marie chcela oživiť hmotu, hmota jej to vracia a Marie ju prežila.”
Lemir pracoval s množstvom literatúry, o čom svedčí trinásť strán poznámok a citácií, knižka je vybavená aj chronológiou života, bibliografiou a obrazovou dokumentáciou.
Nedá mi na záver nepripomenúť slová Marie Curie: ,,Treba mať vytrvalosť a vieru v seba, treba veriť, že niečo dokážem a dokázať to za každú cenu”, ku ktorým by väčšina našich mladých vedcov dodala: a ísť hľadať lepšie podmienky do cudziny. Nič sa nezmenilo? Tak ako v 19. storočí odišla Marie, budú v 21. storočí odchádzať aj naše talenty?
Margita Bíziková
