Vyhľadávanie
Karmelitánske nakladateľstvo, 2011
Historické monografie o vzniku a vývoji rehoľných inštitúcií majú svoje osobitné miesto v spisbe cirkevných dejín. Špecifickým zameraním sú na prvý pohľad prínosnejšie pre čitateľov zaoberajúcich sa dejinami rehoľných rádov. No sám vznik, existencia a vývoj rádov sú úzko späté so všeobecnou spoločenskou, politickou, hospodárskou a kultúrnou situáciou, a tak dobrý spisovateľ či spisovateľka dokáže pripraviť knihu, ktorá vývoj rehoľnej inštitúcie ukáže v kontexte a v spätosti s komplikovanými dejinami Európy. Takou je aj kniha Henriette Petersovej Mary Wardová jej osobnosť a jej inštitút (Karmelitánske nakladateľstvo) o Mary Wardovej - zakladateľke anglických panien (od r. 2001 Congregatio Jesu).
Nespokojnosť anglických katolíckych šľachticov s vládou Jakuba I., s jeho uprednostňovaním anglikánskej formy vierovyznania, neustálym prenasledovaním katolíkov a konfiškáciou majetku, vyvrcholila v roku 1605 Sprisahaním pušného prachu. Štyria popravení aktéri sprisahania boli zároveň strýkovia Mary Wardovej. Autorka ukazuje, že žena z prostredia šľachtických katolíckych rodín mala hlboko vštepený zmysel zasadiť sa za katolícku cirkev. Nezvolila si síce presadzovanie práva náboženskej slobody na politickej úrovni, jej cieľom bolo založiť rehoľný inštitút, ktorý mal vychádzať zo Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). Ženy tohto inštitútu mali byť oslobodené od klauzúry, mohli viesť duchovné rozhovory, dávať duchovné cvičenia, ísť do misií. Mary Wardová sa nie vždy stretla s pozitívnou odozvou na takýto spôsob života zasvätenej ženy…
Spracovanie historických udalostí vťahuje čitateľa priamo do deja, ako jeden z príkladov uvádzame odlišnú organizáciu cechového systému v St. Omere (Nizozemsko), kde do cechov okrem remeselníkov, príslušníkov rodín mohli vstúpiť aj rehoľné rády. Anglické panny vstúpili ku kováčom a jezuiti ku zlatníkom.
Keďže Mary Wardová opustila Anglicko a väčšiu časť svojho života strávila na Apeninskom polostrove a v strednej Európe, vo vzťahu k svojej krajine vystupovala ako politický utečenec. Autorkine vstupy do politickej situácie rozmanitých krajín náš čitateľ ocení predovšetkým v súvislostiach so stredoeurópskym regiónom. V roku 1627 prišla Mary Wardová do Viedne, sídelného mesta Habsburgovcov, v roku 1628 otvorila v Prešporku školu pre dievčatá. Školu v Prahe sa jej kvôli protirečeniam zo strany cirkevnej hierarchie už nepodarilo otvoriť. Pri preklade sa však vyskytla chyba v nesprávnom uvedení panovníka: v tom čase vládol Ferdinand II., jeho predchodcom nebol Matúš, ale Matej II.
Napriek spomenutému nedopatreniu považujeme túto jedinečnú knihu za veľmi prínosnú nielen pre odborníkov, ale aj pre širšiu verejnosť zameranú na cirkevné dejiny.
