Vyhľadávanie
Marta Součková (ed.)
Medzi umením a vedou (pri príležitosti životného jubilea Stanislava Rakúsa)
Prešov, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2010
Zborník obsahuje príspevky, ktoré poukazujú na vnútornú diferencovanosť metodológie a cieľov literárnej vedy. Preto sa literárnovedné príspevky zameriavajú na tri základné funkcie – čo najvýstižnejšie postihnúť hlavné princípy autorského rukopisu (kontinuity medzi dvoma fázami Rakúsových próz hľadá a nachádza Peter Darovec v príspevku Má excentrik centrum? (O poviedke Telegram), najkomplexnejšie uchopuje Rakúsovo dielo Zoltán Rédey v príspevku Literárnoteoretická (seba)reflexia ako téma i tvorivá metóda románopisca), interpretovať jeden samostatný text (napr. Poetika kontrastu a grotesky v románe Stanislava Rakúsa Nenapísaný román Anny Valcerovej či Rakúsova próza Telegram Jána Zambora) a situovať autorskú osobnosť v súradniciach národného a medzinárodného literárneho a literárnovedného kontextu (príspevok Petra Zajaca Rozprávania Stanislava Rakúsa). Pohľady na text dopĺňajú príspevky interdisciplinárneho charakteru. Ten sa stáva predmetom estetiky (príspevok Štefana Juska či Daniely Lešovej), translatológie (príspevok Ľubomíra Machalu – Simony Kukučkovej), filmovej vedy (príspevok Jána S. Sabola) či jazykovedy (príspevky Marianny Kraviarovej – Júliusa Zimmermanna a Jána Sabola – Oľgy Sabolovej). Rôznorodosť možností uchopenia jedného komplexného predmetu – textov literárneho vedca a prozaika Stanislava Rakúsa – je primárne daná výnimočne vyrovnanou dvojdomosťou autora, originálnosťou, hĺbkou a presnosťou jeho vedeckých prác, ktoré sú autenticky obohacované o produkčné hľadisko a inšpiratívnosťou a kvalitou jeho umeleckých textov, ktoré napĺňajú, ale i prekračujú a inými prostriedkami rozvíjajú jeho teoretické koncepty. V zborníku i z tohto dôvodu nachádzame len málo príspevkov, do ktorých je nadradená téma zakomponovaná neorganicky či dodatočne (výnimkami sú translatologický príspevok či príspevok Anny Zelenkovej).
Za mierny nedostatok možno považovať kvantitatívne nerovnorodé rozdelenie zborníka na dve časti, ktorých názvy podčiarkujú nevydarenú snahu o symetriu: Medzi umením a vedou (vedecky) – jej 27 príspevkov zaberá 280 strán – a Medzi umením a vedou (umelecky), ktorá obsahuje tri krátke texty s celkovým rozsahom 10 strán. Táto chybička krásy je však nielen svedectvom o primárnej vedeckosti konferencie, ale i najlepším dôkazom o výnimočnosti Rakúsovej dvojdomosti medzi literárnymi vedcami, teda ju môžeme takto nepriamo chápať ako veľmi funkčnú. V menšine sú aj príspevky, ktorých východiskom sa stali Rakúsove literárnoteoretické texty. Zaujímavý z tohto pohľadu je najmä príspevok Mariána Andričíka O Rakúsových jazykoch (na materiáli poviedok Matka Dorota a Alkoholická poviedka), overujúci Rakúsovu tézy o dvoch spôsoboch využitia jazyka v literárnych textoch. Príspevok Lucie Čandíkovej Netextový priestor – priestor pre transcendenciu človeka (Porovnanie koncepcií „netextového priestoru“ Stanislava Rakúsa a „miest významovej nedourčenosti“ Wolfganga Isera) vyzdvihuje v literárnej vede vzácne produkčné aspekty Rakúsových teoretických textov.
Zborník Medzi umením a vedou mnohoaspektovosťou svojich príspevkov prezentuje tú pozitívnu stránku praxe vydávania zborníkov z literárnovedných konferencií, ktoré majú dvojakú výpovednú hodnotu – o svojej téme i o aktuálnom stave danej vednej oblasti.
Ivana Hostová
