Vyhľadávanie
Trewin Copplestone: Michelangelo, Praha, Fortuna Libri 2007. Preklad Dušan Zbavitel
O veľkosti Michelangelovho tvorivého ducha svedčia tak zachované diela, ako aj najrozsiahlejšia bibliografia, akú nenájdeme v pozostalosti nijakého s ním porovnateľného génia. Tri podrobné životopisné diela vyšli už za dlhého a plodného Michelangelovho života (nar. 6. marca 1475 v Caprese neďaleko Florencie, dnes Caprese Michelangelo, zomrel 18. februára 1564 v Ríme), za štyri storočia od jeho smrti k nim pribudli ďalšie biografie a množstvo monografií. Práve kvantitu písomných zdrojov o renesančnom sochárovi, mysliteľovi, architektovi a básnikovi mal na zreteli autor tejto publikácie. Nechce opakovať už napísané, ani prehodnocovať už zhodnotené a ďalším množstvom strán len dezorientovať čitateľa alebo odrádzať ho, aby sa s Michelangelovým dielom a životom bližšie zoznámil. Pokúša sa len nájsť odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku – v čom spočíva genialita Michelangelovho diela? Prečo boli jeho diela rovnako pôsobivé pre jeho súčasníkov, ako sú aj pre našich? Chápeme správne posolstvo jeho diel, o ktorých sa už toľko popísalo? Jeho súsošiu Piety alebo freskám na strope a na západnej stene Sixtínskej kaplnky nemožno ani zďaleka prisúdiť dekoratívnu funkciu, hoci ich vytvoril na objednávku na dotvorenie interiérov chrámu sv. Petra a vatikánskej kaplnky. Postavy Piety napriek zobrazenej dokonalej fyzickej kráse nevyjadrujú nijakú telesnosť, z fyzicky až takmer ideálnych tvárí vyžaruje duchovnosť, okamih zachytávajúci nesmrteľnosť, krásu a večnú mladosť ľudského ducha. Podarilo sa mu vyjadriť silu viery v ľudského ducha. Na freskách v Sixtínskej kaplnke Michelangelo zasa prejavil svoje hlboké poznatky z biblickej histórie, kresťanstva a filozofie. Autor publikácie sa pokúša objasniť význam a posolstvo jednotlivých sochárskych, architektonických, maliarskych a básnických diel tohto renesančného génia. Nepristupuje k nim ako rigorózny historik umenia, ani nefabuluje ako Michelangelov životopisec. Východiskom každého jeho výkladu je oboznámenie s duchom doby a konkrétnymi podmienkami vzniku diela. Jeho opisy niekedy pôsobia tak dôveryhodne, akoby sme sledovali pohyb dláta či uhla v Michelangelovej ruke. Presakuje z nich nálada, s akou povahovo zložitý umelec, vo svojej podstate samotár, pristúpil k mramorovému bloku či k skicáru. Podobne plasticky vykresľuje jeho rodinné, pracovné a spoločenské vzťahy. Najmä v súvislosti s Michelangelovým spoločenským postavením odkrýva zložitý vzťah medzi ním a pápežom Júliusom II., ktorý nebol len objednávateľom umeleckých diel, a tým štedrým mecénom, ale častými návštevami priamo v sochárskej dielni uňho, kde s ním rád viedol dlhé rozhovory o umení, dejinách a filozofii, prejavoval obdiv k jeho talentu. Samozrejme, takýto vzťah vzbudil žiarlivosť u Bramanteho, čím sa vyostrila rivalita medzi uznávanými umelcami. Pre lepšie porozumenie čitateľov vo vyčlenených rámčekoch uvádza krátke portréty významných Michelangelových súčasníkov, ktorí ovplyvnili jeho životnú dráhu. Fakty a precízny rozbor jednotlivých diel zbavujú Michelangela nánosov legendy či akéhosi klišéovitého vysunutia na piedestál géniov, o ktorých sa v „lepších rodinách“ patrí čo-to vedieť, prípadne vlastniť nejakú knihu o nich. Navonok by ste k takým výstavným publikáciám možno priradili aj túto, veď má veľký formát, je vložená v kartónovej kazete, navyše obsahuje krásne farebné aj čierno-biele reprodukcie. Nedajte sa pomýliť jej krásnym vzhľadom. Rovnako ako Michelangelova Pieta jej vonkajšia krása je len prostriedok na vyjadrenie veľmi obsažného a zrozumiteľného obsahu.
Marta Bábiková
