Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Náprstok, ako vieme (mladí možno už nie) sa navlieka na prostredník, aby sa krajčírky pri šití vyhli bolestivým pichnutiam ihly. Je to užitočný ľudský vynález a i Dušan Dušek ho často pri svojej tvorbe využíva rovnakým spôsobom: šije, zošíva (nikdy ale nepláta) príbehy tak, aby svojich hrdinov uchránil pred najbolestivejšími pichnutiami osudu. Namiesto drsných obrazov súčasnej reality (a týka sa to všetkých troch desaťročí, v ktorých jeho poviedky vznikali) sú jeho príbehy nasýtené osobitým poetizmom, humorom a láskavou autorskou iróniou, zaplnené svojráznymi postavami a postavičkami. Nemožno ale povedať, že Dušekove príbehy sa odohrávajú v akomsi historickom bezčasí – aj toto vydanie Náprstka obsahuje „zopár idylických fotografií poštmajstra Emanuela, požičaných zo starého albumu“ a dobovo ich zakotvuje – ale čas, ktorý obteká jeho postavy, plní v ich životoch inú, dôležitejšiu funkciu, funkciu milosrdného času. Preto nie náhodou práve poviedka Milosrdný čas uzatvára príbehy knihy, lebo „v milosrdnom čase nikto nezomiera, v milosrdnom čase idú hodinky raz dopredu a raz dozadu, ako si kto želá... v milosrdnom čase všetci žijú...“
Princíp oživovanej pamäti, pripamätávanie si vecí a ľudí, ktorý tvorí príbehové východisko poviedok, prináša galériu postavičiek – nimi Dušek vracia do nášho vedomia svet, ktorý by sa inak nikdy neocitol vo „veľkých dejinách“. Obnovuje tak pohľad na obyčajného slovenského človeka (hoci zväčša lokalizovaného na autorovo milované Záhorie), znovuvytvára jeho ľudskú jedinečnosť a jeho zakotvenosť v komunite – hoci by ho tá i odmietala. Dušekove postavy sa viac ako s tlakom doby musia vyrovnávať s pocitom nenaplnenosti vlastného života, ťaživosti vlastnej situácie. Vyrovnávajú sa s ňou zväčša únikom do vysneného sveta, tak ako Julinka v poviedke Závoj, ktorá celý život nemyslela na nič iné, len ako sa vydať a vo svojej fantázii prežila všetky možné druhy svadieb: hodvábnu, cukrovú, porcelánovú, striebornú i perlovú, aby sa mohla vydávať „znovu a znovu a znovu a znovu“. Dušek obdivuhodne vystihuje či rekonštruuje ich vnútorný pocitový svet, vytvára v každom príbehu dostatok priestoru pre jeho naplnenie.
Nové, starostlivo pripravené, kolážou dobových kolorovaných fotografií ilustrované vydanie Nárpstka vyšlo na záver roka 2005. A keďže Dušan Dušek sa v januári 2006 dožil šesťdesiatky a hra jeho postáv na milosrdný čas bude zrejme do seba častejšie vťahovať aj ich autora, môžeme tento poviedkový výber oprávnene považovať aj za poctu jeho prozaickému majstrovstvu. A je to pocta nanajvýš zaslúžená.
Anton Baláž
