Vyhľadávanie
Prozaicky dobrá próza
Peter Pišťanek: Mladý Dônč, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Vo Vydavateľstve Slovart vychádza tretie, doplnené a rozšírené vydanie zbierky próz Mladý Dônč. Obsahuje novely Mladý Dônč, Debutant, Muzika, poviedku Čas a objavuje sa novielka Kozmický vek, s ktorou sa Pišťanek umiestnil v prestížnej literárnej súťaži. Prvé vydanie Mladého Dônča vyšlo v roku 1993 – v okamihu to bol bestseller a postupne šláger. Oproti novelám Mladý Dônč a Muzika sa Debutant mierne stráca. Stredom pozornosti sa stáva človek – muž jednoduchej povahy, primitívnych zvykov. Korunu tomu dodáva jeho komplex zo žien. Debutant Ulmer je však výnimočný svojím kariérnym rastom, čomu však nezodpovedajú jeho dispozície na funkciu inšpicienta v divadle. Pišťanek tradične pracuje s iróniou, paródiou a drsným výsmechom. Jeho postavami sú spoločensky neuhladení ľudia, neokrôchaní vidiečania so šťavnatým až krčmovým slovníkom. Takýmito sa stali vďaka tvrdej práci a životu, ktorý im vzal jemnocit a ohľaduplnosť. No túžba po lepšom živote ich urobila životaschopnými nezmarmi. Ústredným motívom novely Mladý Dônč je deštrukčný obraz alkoholizmom rozloženej rodiny. Pokus vymaniť sa z rodinného prostredia končí stratením sa v lese...
Pišťanek balansuje na hranici čierneho humoru a morbídnosti. Svojrázne a originálne nadviazal na klasické dielo Ťapákovci od B. S. Timravy a paralelne karikuje zaužívané, učebnicové znaky dedinskej prózy. Sondu do obdobia normalizácie v 70. rokoch vykresľuje dej novely Muzika. Odohráva sa v blízkosti hlavného mesta pánubohu za chrbtom v dedinke Nová Ves. Hlavný protagonista Martin Junec dostal od života podráždenú manželku a jednotvárnu prácu – potrebuje sa oslobodiť zo stereotypu. Dúfa, že hraním na saxofóne sa naplnia jeho túžby, ale práve hudba ho zatlačí ešte viac k stene. Hudobné nadanie zapredáva živočíšnej túžbe po telesnom kontakte s hlúpou Ančou, ktorá ho oberie aj o triezvy úsudok. Zaplieta sa s ňou do dekadentného vzťahu, pre ňu odchádza hrať do Bulharska, a tak zapredáva ostatok kapely a ich túžbu „po Západe“. Fraškovitý charakter nadobúdajú aj vedľajšie postavy, nielen členovia vidieckej bigbítovej kapely. Ich príbehy sa splietajú do spoločných túžob a snoch o vtedy ťažko dostupnej slobode. S každým otriasa žiarlivosť a pokušenie, aby nakoniec podľahli. Podľa predlohy tejto novely vznikol rovnomenný film – autentická výpoveď nielen o hudbe a normalizačnom Československu, ale o obyčajných ľuďoch, ktorí zápasia so životnými skúškami.
Mary Wecheche
