Vyhľadávanie
Hrdinovia slovenského Babylonu
Peter Pišťanek: Rivers of Babylon
Bratislava, L. C. A. Publishers Group 2003
Keď vyšiel roku 1991 román Petra Pišťanka s názvom Rivers of Babylon, vzbudil značný čitateľský ohlas a po jeho filmovom spracovaní roku 1998 (režisér Vlado Balco) sa záujem o tento text ešte zvýšil. To už medzitým vyšlo knižne pokračovanie s podtitulom Drevená dedina a roku 1999 ságu na trilógiu doplnila knižka s názvom Rivers of Babylon – Fredyho koniec. Teraz sa k čitateľom dostáva v treťom vydaní prvá časť a zvyšné dve na seba tiež nedajú dlho čakať.
Román Rivers of Babylon bol jednou z prvých reakcií na stav slovenskej spoločnosti po páde komunizmu, na „skvelý život“ uprostred zrazu nadobudnutej slobody, ktorá poskytuje rovnaké možnosti pre každého, kto sa vie vynájsť a využiť príležitosť. Je ukážkou populárnej modernej literatúry, kde je umeleckosť výrazne zatlačená dokumentárnosťou – fabula diela zložená z osudov mnohých postáv sa pri detailnejšom zábere do značnej miery opiera o vyberanie typického a viac či menej známeho, čo je však doplnené silnou hyperbolizáciou a iróniou. Stret absurdného a skutočného – či už ide o bezprostrednú realitu alebo len autorovo očakávanie, ktoré my s odstupom času za realitu považujeme – pôsobí v konečnom dôsledku groteskne, veď majiteľom luxusného hotela Ambassador, ako aj všetkých okolitých obchodných domov sa stane kurič, ktorý sa jedného dňa nahneval na riaditeľa, vypol kúrenie a postupne sa so svojím vypočítavým sedliackym rozumom vypracoval na nenahraditeľnú osobnosť mesta i štátu, zatiaľ čo bývalý riaditeľ mrzne vo svojej pracovni... Ostatné osudy hrdinov tejto knižky sú postavené na podobnom princípe – zmysel pre detail má navodiť zdanie reálna, no postava – pseudohrdina nie je ničím iným, než figúrkou bez zvláštnej psychologizácie, pokriveným charakterom ochotným kedykoľvek sa prispôsobiť okolnostiam.
Vo formálnej stránke románu sa zvláštna dynamika dosahuje neoznačovaním priamej reči úvodzovkami, takže čitateľovi chvíľku trvá, kým sa v takomto netradične rozčlenenom texte naučí bez problémov pohybovať. Často sa takto priama reč posúva do nezúčastnenej tretej osoby a rozprávač sa celkom stráca, lebo ho v určitých momentoch nahrádza samotná postava.
Nech je román Rivers of Babylon akokoľvek povrchný pri dôslednom prieniku do psychiky postáv, miestami gýčovitý, vulgárny, surový až perverzný, je v ňom veľa pravdy, ale aj odstupu vyjadreného prostredníctvom ironického gesta; autor nepoúča, jeho výsmech a satira sú namieste, rovnako ostré voči všetkým, ktorí si ich zaslúžia.
Adela Gabríková
