Recenzia
Michaela Geisbacherová
06.12.2007

Môj život - Charles Darwin

Charles Darwin: Môj život

Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2006. Preklad František Litecký

Charles Darwin  v úvode svojej autobiografie píše, „istý nemecký vydavateľ ma požiadal o vykreslenie vývoja môjho ducha a charakteru a o niekoľko poznámok z môjho života“. To bol teda impulz na vznik tejto útlej knihy obsahujúcej „skromný“ životopis jedného z najväčších prírodovedcov všetkých čias,  ktorý raz a navždy zmenil náš pohľad na homo sapiens. Už 150 rokov sa pozeráme na svet okolo nás inými očami; nikto zatiaľ nedokázal vyvrátiť Darwinovu evolučnú teóriu. Pri písaní si Darwin nelámal hlavu so štýlom rozprávania, a preto máme dnes pred sebou vecný a hodnotiaci pohľad na jeho vlastnú minulosť. Odkrýva nám vnútro geniálneho mozgu, o ktorom bol Darwin presvedčený, že je len priemerný a sám sa čudoval, ako mohol s takýmito schopnosťami ovplyvniť zmýšľanie vedeckej obce. Podľa vlastných slov, za všetko, čo dosiahol, vďačí len veľkej trpezlivosti a usilovnosti pri pozorovaní a zbieraní faktov, ako aj istej vynaliezavosti a zdravému rozumu. A, samozrejme, láske k vede.

Pôvodne Darwin o kariére prírodovedca ani nerozmýšľal. Najskôr sa vybral cestou medicíny, po dvoch rokoch však zistil, že neznesie pohľad na otvorené ľudské telo.  A tak odišiel na Cambridge študovať teológiu. Tam sa stretol s profesorom Johnom Henslowom, botanikom, ktorý ho prehovoril na štúdium geológie. Preto je určite zaujímavé, že práve on sformuloval tézu, ktorá šokovala „jeho priateľov“ z cirkvi. Názory podkopávajúce stvorenie sveta Bohom sa v čase jeho mladosti považovali za neodpustiteľný zločin. Darwin neskôr povedal, že sa cítil, „akoby sa mal priznať k vražde“. Materiál pre svoju evolučnú teóriu zozbieral takmer výlučne ako dobrovoľný prírodovedec počas päťročnej plavby na lodi Beagle pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky. Skutočné bádanie nasledovalo však až po návrate domov: roky systematického utrieďovania, skúmania... Darwin mal celý život ťažkosti s jasným a presným vyjadrovaním, a preto potreboval na koncipovanie svojich prác mnoho rokov. Časom však dokázal čoraz jasnejšie formulovať, o čo svedčí aj tento jeho výrok: „Človek si vo svojej arogancii o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat.“

Odmietal diskutovať o religióznych a sociologických dopadoch svojich teórií. To urobili jeho obdivovatelia a pokračovatelia. Darwin tak ostáva bradatým vedcom, ktorý pokorne vyhlásil, že všetko mohlo byť inak.

 Michaela Geisbacherová