Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2011
Preklad Zuzana Malinovská
Vydavateľstvo Kalligram má všetky predpoklady rozčeriť hladiny „pokojnej“ väčšinovej literárnej produkcie tohtoročnej jari. Román Moravagin, pôvodom švajčiarskeho autora, naturalizovaného Francúza, Blaisa Cendrarsa asi nechá chladným len málokoho. Prýšti z neho neskutočná živelnosť, raz ním lomcuje vášeň, inokedy mrazí jeho zverská ľahostajnosť. Je to dielo preplnené obrazmi, symbolmi, svojráznou poetikou – to všetko sa túži dostať von, buble to v ňom ako v hrnci s vriacou vodou. Alebo vriacou krvou? Horúca krv, to je to, čo poháňa hlavného hrdinu (či skôr antihrdinu), vraha žien Moravagina, v jeho vyčíňaní a čo tak fascinuje jeho spoločníka, mladého lekára – akési Cendrarsovo alter-ego. „Konečne som stretol človeka, akého som odjakživa túžil poznať. Že je na svete o jednu vraždu viac alebo menej a že sa nájde ďalšia mŕtvola mladučkého, ešte nedospelého dievčatka? Čože je to pre mňa? Konečne budem žiť v tesnej blízkosti divého zvieraťa v ľudskej koži, sledovať jeho život, zdieľať jeho život, sprevádzať ho životom. Ponorím sa do života. Prispejem do života. Zišiel na scestie, prišiel o rovnováhu, to hej, ale v akom smere? Moravagin. Je nemorálny. Stojí mimo zákona. Je nervózny, impulzívny, prchký alebo mu len mozog pracuje na zvýšené obrátky?“ Takto opisuje začínajúci psychiater Raymond Veda ich osudové stretnutie. Dej románu (i keď dielo nie je ľahké jednoznačne žánrovo zaradiť) sa však neodohráva len na pozadí dôverného vzťahu lekára a jeho pacienta, autor v tomto prípade podľa vlastných slov predstavuje „príbeh jedného priateľstva“. Vo chvíli, keď Moravagin zmĺkne (lekár mu v úvode knihy prenecháva slovo, aby porozprával príbeh svojho života) a slova sa opäť ujíma Veda, nadobúda rozprávanie navzdory okolnostiam o čosi pokojnejší ráz. Veda a Mora, pozoruhodná dvojica majstrov predstierania na prvý pohľad pripomína hercov pohybujúcich sa na javisku sveta pred kulisami búrlivých dejinných udalostí prelomu 19. a 20. storočia, zásadne ovplyvňuje životy ľudí okolo seba a vyvoláva tým reťazovú reakciu. Z bábok sa stávajú bábkari poťahujúci za motúziky a postrkujúci skutočné bábky tam, kam ich chcú dostať. Ako príklad možno spomenúť ich aktívnu účasť na ruskej revolúcii, pobyt medzi domorodými kmeňmi Vallataonov či tzv. modrých Indiánov. Ich nepokojné duše neustále volajú po zmene, strach z odhalenia ich núti ísť ďalej a ďalej, a tak sa z Ruska (kam sa vydávajú po úteku zo švajčiarskeho sanatória) presúvajú do Anglicka, z Anglicka do Spojených štátov a do Južnej Ameriky, aby sa vyčerpaní a na prahu smrti usadili vo Francúzsku, kde ich ďalšie plány onedlho zahatá prvá svetová vojna.
Autor tejto azda trochu netradičnej kombinácie dobrodružného románu a cestopisu, pretkanej úvahami vo forme esejí, podáva plastický obraz doby nastupujúceho technického pokroku, ktorá mala raz a navždy zmeniť smerovanie dejín a podobu sveta.
