Recenzia
Michaela Geisbacherová
13.03.2006

Mozaikový zločin - Giulio Leoni - Dante hľadá vraha

Dante hľadá vraha

Dante hľadá vraha

Giulio Leoni: Mozaikový zločin

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005

Preklad: Pavol Štubňa

Historický detektívny román Giulia Leoneho Mozaikový zločin sa odohráva na začiatku 14. storočia v starobylej Florencii. Rovnako ako majster tohto žánru Robert van Gulik so svojím obľúbeným sudcom Ti rozhodol sa aj Giulio Leone zvoliť za hrdinu svojho príbehu reálnu historickú postavu. Je ňou jeden z najslávnejších talianskych básnikov – Dante Alighieri. Dej románu sa začína po jeho zvolení za priora Florencie, keď bol drasticky zavraždený umelecký mozaikár Ambrogio. Dante sa rozhodne za každú cenu zločin vyriešiť a nitky ho zavedú až do „Tretieho neba“, spolku intelektuálov poverených založením florentskej univerzity. Nechýbajú medzi nimi astrológ, lekár, právnik, či námorný kapitán, pričom jeden z nich je vrahom nešťastného majstra. Danteho snahu o odhalenie vraha marí nielen hradba mlčania a odmietania členov „Tretieho neba“, ale aj miestny vyslanec vtedajšieho pápeža Bonifáca, kardinál Acquaspart a jeho nohsled mních Noffo. V príbehu nechýba samozrejme ani osudová žena, je ňou tajomná postava nádhernej tanečnice Antilie, ktorá sa stane jedným z kľúčov k rozuzleniu príbehu.

Danteho vykreslil Leoni ako sebavedomú osobnosť, intelektuála oddaného Florencii, tvrdošijne brániaceho jej záujmy. V dobe rozpoltenej politickou nestabilitou a bojom o moc v Taliansku však jeho snaha o vzkriesenie slávy Florencie pôsobí miestami až „donquichotsky“. Jeho samoľúbosť a arogancia je miestami komická, pre čitateľa je to úplne iný, a najmä nový pohľad na tohto velikána talianskeho umenia.

Štýl autorovho rozprávania a členenie príbehu pôsobí zámerne archaicky a spolu s opisom zvykov a atmosféry starovekej Florencie sa stáva príjemnou exkurziou do dejín. Horšie je však na tom samotný príbeh, pôsobí dosť neucelene a kostrbato. Danteho pátranie vyvoláva dojem chaotického otvárania jednej tajomnej komnaty za druhou, bez akejkoľvek dejovej následnosti a logickej súvislosti, ktoré nechýbajú napríklad Gulikovým príbehom. Čitateľa nepoteší ani množstvo neznámych dobových a odborných termínov, ktoré by si od prekladateľa zaslúžili viac pozornosti, resp. vysvetlenie. Zdá sa, že Giulio Leoni, okrem iného vášnivý kúzelník a člen niekoľkých kúzelníckych asociácií a klubov, tentokrát nevytiahol z klobúka tie najvyššie tromfy.

Michaela Geisbacherová