Vyhľadávanie
MilaniuM 2013
Podrobiť čitateľskému drobnohľadu knihu Igora Hochela – človeka, ktorý zasvätil prakticky celý život literatúre a jazyku – bude od začiatku pôsobiť ako výzva. Je teda úplne prirodzené, ak po jeho prozaickom debute siahnete s pocitom istej zodpovednosti. Keď si však prečítate anotáciu a zrak vám spočinie na výrazoch, ako „každodenné bytie“, „normalizácia“ či „vzbury“, utvrdíte sa v tom, že kniha je výzvou, ktorú treba prijať.
Zo zbierky poviedok Muchy (v treťom roku okupácie) cítiť erudovanosť, excelentnú vyjadrovaciu schopnosť, no aj schopnosť rozpovedať mikropríbehy protagonistov, ktorí síce majú zmenené mená, avšak na citeľne autobiografických črtách im to neuberá. Vysvetlenie je pritom jednoduché a sám autor ho ponúka už v úvodných riadkoch: „Spisovateľom som sa nestal, iba rád rozprávam o svojich zážitkoch a príbehoch.“
Ústrednou črtou cyklu poviedok je zvyčajne krátky úsek zo života človeka, ktorý na vlastnej koži okúsil turbulentné zmeny v spoločnosti. Žil i dospieval na periférii ruskej okupácie, normalizácie, ale aj počas uvoľňovania politického „napätia“ v porevolučných rokoch. Rovnako, ako to bolo aj v prípade samého autora. Servírovanie príbehov preto vyznieva ešte realistickejšie, pričom mnohí v nich môžu nájsť aj kúsok seba!
O zmienených udalostiach sa napísalo mnoho. Isté však je, že spovede ľudí „poznačených“ vtedajším režimom sú nevyčerpateľné a omrzia len ťažko. Navyše, čítať o subjektívnom vnímaní miestami drsného, inokedy jemnejšieho, no o to zákernejšieho útlaku, špeciálne z pohľadu knihovníčky, spisovateľov, učiteľov či milovníkov poézie, má o čosi inú príchuť: „Všetci štyria mlčali. Pravda, nadporučíkovi a tým dvom gorilám v kútoch sa mlčalo lepšie, pretože im nehučalo v hlave, necítili ukrutnú bolesť v pravom ramene a nekvapkala im z obočia krv.“
Mnohé z postáv vystupujú hrdinsky. Mohli by ísť, takpovediac, s prúdom a prispôsobiť sa tomu, čo im dennodenne zväzovalo ruky. Ich túžba po slobode ich však nabáda konať, a hoci ich činy nemožno prirovnať k mužovi odhaľujúcemu hruď pred hlavňou tanku na známej fotografii, pre ich vlastnú existenciu a česť majú obrovský význam.
Príbehy o priateľstvách, okorenené paradoxom, symbolikou aj snovosťou, ani na chvíľu neznejú nudne. Práve naopak; sú pútavé a prinášajú i moment prekvapenia, na ktorom sa stanete priam závislými. Autorom prežité udalosti sa intenzitou zapísali do jeho pamäti tak, že ich chcel pretaviť do písaného textu. Výsledok skrátka nemôže byť iný ako pozitívny.
