Recenzia
Michaela Geisbacherová
17.04.2008

Muž môjho života - Vilma Jamnická – Marika Studeničová

Vilma Jamnická – Marika Studeničová: Muž môjho života

Bratislava, Ikar 2007

Kniha Muž môjho života je vyznaním herečky, „veľkej herečky neveľkých úloh“, ako sa o nej vyjadrila súdobá kritika, astrologičky, ale predovšetkým milujúcej ženy, ktorá spomína na svoj život s Jánom Jamnickým, významnou postavou slovenského divadelného umenia. Aj touto spoveďou potvrdzuje svoju nesmiernu lásku až za hrob k svojmu Janovi, Janíčkovi či Dr. Jamnickému, ktorej tému nastolila už v knihe Letá a zimy    s Jánom Jamnickým (1985), ako aj v Elixíre môjho života (2005).

Z každého slova dnes už 101-ročnej Vilmy Jamnickej priam sála oddanosť a silné emócie: „Jano ma nieže očaril, on mi skutočne učaroval. Bol ozajstný hypnotizér. Naša láska je dodnes postavená na piedestáli...“. Muž jej života jej bol doslova božstvom: „Bolo to hrozné, no ja som všetko, čo urobil, pokladala za sväté. Až neuveriteľne som ho zbožňovala!....Bola som ním opantaná a som opantaná dodnes.“

     Už v prvej zo spomínaných kníh napísala, že ich vzťah bol „trýznivý, až to hraničilo so šialenstvom“, pričom ju súčasne manžel „fascinoval a magnetizoval“. Očaril ju do takej miery, že absolútne oddaná pokorne znášala v tom zvláštnom, rozporuplnom manželstve všetky jeho vrtochy: žiarlivosť, izoláciu od sveta, dominanciu: „Môj život závisel od vôle toho človeka. Ubíjaná Janovou kritikou ako fackovací panák, cvičiaca sa len vo vernosti a oddanosti až do najnemožnejšej krajnosti, naučila som sa mlčať a robiť duchovné cvičenia.“  Milovala ho oddane, úprimne, dobrovoľne pristúpila na jeho podmienky, ktoré ani nemusel vysloviť: „Od prvej chvíle som vycítila, čo odo mňa žiada, a konala som tak, ako chcel. To ani neboli nejaké požiadavky z jeho strany, to bola výchova.“ Stal sa neoddeliteľnou súčasťou jej života a ani jeho odchod od nej, dokonca ani jeho smrť na tom nič nezmenili: „Prežila som s ním kus života. A aj keď zomrel, akoby bol ustavične tu, niekde okolo mňa, motá sa pri mne, akoby ani nebol odišiel.“

Touto najúprimnejšou spoveďou, ktorá nepozná žiadne tabu, splnila Vilma Jamnická svoje predsavzatie: nastavila zrkadlo láske, ktorú zažila. ,,To som dlžná môjmu Janíčkovi. A predovšetkým sebe. Aby som odišla spokojná“

Rovnako ako knihu Elixír môjho života aj knihu Muž môjho života napísala na základe výpovedí a spomienok Vilmy Jamnickej Marika Studeničová

Michaela Geisbacherová