Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015
„Jeho pohľad nepodlieha ružovým okuliarom, ale je realistický...“
Je prirodzené, že úspech jednej knihy (Slovenské bludy a bludiská) dokáže v autorovi zapáliť iskru, ktorá sa rozhorí do neplánovaného pokračovania. To je prípad aj Jána Čomaja, ktorý v knihe My a čas pokračuje v analýze našej súčasnosti či nedávnej minulosti a zameriava sa predovšetkým na negatíva, ktoré slovenskú spoločnosť opantávajú. Preto je namieste aj autorovo skeptické konštatovanie: „Vykonali sme málo. Pokazili veľa.“ Nečudo, že prvá kapitola Čomajových úvah (Odvtedy) je akýmsi obzretím sa na časy „štrngajúcich kľúčov“, kedy nikto nemyslel na návrat starých čias s vedúcou úlohou jednej strany a métou bola osobná sloboda. Kým sa väčšina radovala, už za rohom stáli predvídaví starí známi veksláci, ktorí sa ihneď pustili do slobodného kapitalistického podnikania. To urobili aj bývalé nomenklatúrne kádre... Prišla amnestia, výpalníctvo, vydieranie, vraždy, kriminalita, teda skutky, ktoré pri štrnganí kľúčov nikto nepredpokladal. Aktuálnou je ďalšia Čomajova kapitola Hrozba pre Európu a zaoberá sa traumatizujúcou otázkou súčasnosti, ako je islamizácia a nebezpečenstvo terorizmu. Autor si pomáha citátom Samuela Huntingtona z knihy Zrážka civilizácií: „20. storočie bolo storočím svetových vojen a studenej vojny, 21. storočie bude storočím terorizmu.“ Rozhasený ázijský kontinent, hromadné úteky Ázijcov či Afričanov do Európy a spasiteľská pomoc utečencom EÚ v podobe kvót majú byť prejavom humanizmu a otvorenosti. Ján Čomaj to však vidí nasledovne: „Skúsenosti západnej Európy nás poučujú: imigrantom s jedlom prichádza chuť.“
Po probléme zo zahraničnej politiky sa autor vrátil medzi spisovateľov a ich organizácie, kde skôr prevláda nechuť naliať si čistého vína a začať uvažovať spoločne a racionálne. Pravda, adresátom jeho analýzy je čitateľ, ktorý nevie, čo sa v zákulisí spisovateľského sveta deje. Osudy našich osobností je kapitola zamyslení nad životnou púťou spisovateľov, ktorých tvorbu reálny socializmus úplne znemožnil. Prípad škandálu s názvom Gorila, má tiež miesto v Čomajovej knihe, tak ako aj udalosti odohrávajúce sa v oblasti práva, jeho vymožiteľnosti, korupcie a pod. Ľudí poburuje, že sa nehľadá v práve spravodlivosť, ale iba pokrútenie paragrafov. Problémy Rómov, školstva a nášho prírodného bohatstva či konštatovanie, že národ bez detí nemá budúcnosť (ako sa menuje jedna z kapitol), sú ďalšie okruhy, ktoré autor rozoberá. Naša súčasnosť a pohľad na ňu nachádza v Čomajovej tvorbe silný tematický prameň. Jeho pohľad nepodlieha ružovým okuliarom, ale je realistický, no nie s úmyslom potopiť optimizmus, ale skôr vyburcovať myslenie na zamyslenie sa, lebo budúcnosť je už tu.
