Vyhľadávanie
Mýty v obrazoch
Marcus Lodwick
Obrazy rozprávajú
Bratislava, Mladé letá 2003
Preklad: Ida Čierna, Mária Jakubičková
Publikácia Obrazy rozprávajú je vynikajúcim spojením malej encyklopédie z dvoch oblastí – mytológie a výtvarného umenia. Tematicky je rozdelená na dve časti – prvá je zameraná na postavy z gréckych a rímskych mýtov, druhá sa venuje postavám z Biblie a stredovekým svätcom. Najskôr sa nám predstavia najznámejší hrdinovia Homérových, Ovídiových, Vergíliových či Plutarchových diel, ale aj antické historické osobnosti a mýty okolo nich vytvorené. Stručne vyrozprávaný osud postavy nám priblíži jej miesto v systéme gréckych alebo rímskych bohov, polobohov a významných ľudských bytostí i vzťahy s inými mytologickými bytosťami. Praktický je odkaz na antickú literatúru ako základ čerpaných informácií, a potom nasleduje zoznam výtvarných diel spracúvajúcich tematiku spomínajej postavy aj s uvedením autora, roku vzniku a miesta, kde sa v súčasnosti nachádza. Tieto údaje sú doplnené ukážkou jedného reprezentatívneho diela s komentárom a nechýba ani zoznam základných znakov, ktoré postavu charakterizujú a na základe ktorých je možné rozlíšiť ju aj na iných obrazoch. Rovnako je spracovaná aj druhá časť o svätcoch a biblických postavách. V príbehoch zo života svätých je vždy upozornenie na niektoré prvky preberané z jednej legendy do druhej.
Knižka je zaujímavá pre všetkých, ktorí chcú preniknúť do sveta mytológie, nahliadnuť do spôsobu objasňovania pôvodu vecí v čase, keď bolo vedecké poznanie len vzdialenou budúcnosťou. Gréci vytvorili celý systém mýtov a bez neho sa nezaobíde ani dnešný čitateľ diel, a to nielen antického obdobia, pretože postavy z mytológie alebo len jednotlivé motívy využívajú autori všetkých dôb na vyjadrenie vzťahov a toto medzitextové nadväzovanie sa uplatňuje rovnako často aj pri biblických postavách. Okrem toho prináša knižka estetický zážitok pre milovníkov výtvarného umenia – vyše 150 ukážok a minimálne štvornásobný počet odkazov na ďalšie diela je v rámci tematiky dostatočným podkladovým materiálom pre publikáciu takéhoto rozsahu. Jediným nedostatkom je uprednostňovanie rímskych mien pri mytologických postavách. V nadpise kapitoly vzťahujúcej sa na určitú postavu je síce paralelne uvedené aj grécke meno, ale potom je používané už iba rímske, čo je vzhľadom na pôvodnosť prvého nelogické.
Treba oceniť nenásilné spojenie všetkých prvkov knižky, každý z nich má svoje miesto a vzájomne sa dopĺňajú. Obraz svojou názornosťou pomôže lepšie si zapamätať to, čo oznamuje sprievodný text; rozpovedaný príbeh zasa upozorní na detaily, ktoré by sme si na obraze možno nevšimli a spolu tvoria výnimočný náučný celok.
Adela Gabríková
