Vyhľadávanie
Bratislava, vydavateľstvo slovart 2011
Preklad a doslov Darina Zaicová
Max Schulz je nemanželský syn Minny, slúžky židovského obchodníka Abramowicza. Pri určovaní otca si môže vybrať z piatich možností. Všetci kandidáti (stávajú v rade pred matkinou izbou) sú čistokrvní árijci. Na predmestí Wieshalle však žije mnoho Židov. Napríklad Finkelsteinovci. Vlastnia holičský salón, ich syn Icík sa narodil o dve minúty dvadsaťdva sekúnd neskôr než Max. Následne obrezaný podľa pravidiel obojstranne ostrým nožom mohela. Obrezaný úd dorastie „ani pridlhý, ani prikrátky… taký akurát… zato mocný a hrubý. Preto majú Židia toľko detí” (s. 10), zverí sa hrdá pani Finkelsteinová Minne. Slúžka neváha, jeden z hypotetických otcov je predsa mäsiar, nuž a potom… je všeličo inak, zato však iste v poriadku. Chlapci rastú, chodia do školy, Icík bystrý, Max pomalší, avšak mocný, dôkladne opisuje od Icíka.
Keď matku prepustia zo služby, žijú u holiča Slavitzkého. Nie je Maxovým otcom, ale s matkou si rozumejú, najmä potme. Tohto poľského vysťahovalca v holičskom umení vysoko prevyšuje sused Finkelstein. Upevňuje sa tretia ríša a genocíde sa už nedá zabrániť. Finkelsteinovci zmiznú. Max Schulz sa stáva dozorcom zajateckého tábora a masovým vrahom. Ak sa chce po vojne vrátiť do Nemecka a prežiť, musí prijať novú identitu. Najlepšie po Icíkovi Finkelsteinovi, s ktorým sedel v jednej lavici, vďaka nemu spoznal (nevdojak) židovské zvyky a napokon ho „služobne“ zabil.
Maska mu postupne prirastá na tvár. Max spätne nevie povedať, odkiaľ pozná podrobnosti o živote Židov. Veľa pochytil, no viaceré detaily prichádzajú samy, zachraňujú život občanovi povojnového Izraela, hrdinovi vojny proti Arabom roku 1948 a vynálezcovi prostriedku na rast vlasov. V závere prichádza k stretnutiu…
Dočítajte sami. Krutú grotesku, porušenie tabu, vážnosť diskurzu znesvätenú motívom lacných komédií. Útok do radov vlastnej (autor je židovského pôvodu) sebastrednosti a trpiteľstva. Pokus o nájdenie nielen postoja, ale i odstupu. Ďalšieho (iného) zorného uhla. S perspektívou pitvy možnej zameniteľnosti. Človek sa stáva tým, ako sa správa.
Kniha po prvý raz vyšla roku 1977 vo vydavateľstve Helmutha Brauna v Kolíne. Predtým autora s rukopisom vyše šesťdesiati odmietli. „O holokauste sa nežartuje, takto sa o ňom nemá a nesmie písať“ (s. 365). Odvtedy román vyšiel v dvadsiatich dvoch krajinách vo vyše dvadsiatich jazykoch.
