Recenzia
Michaela Geisbacherová
17.05.2007

Nebyť nebolí - Fernando Aramburu

Fernando Aramburu: Nebyť nebolí

Bratislava, Belimex 2006

Praklad Branislav Bačík

Fernando Aramburu, baskický spisovateľ narodený v San Sebastiáne, žijúci a tvoriaci v Nemecku, nám prostredníctvom svojej poviedkovej tvorby predstavuje svoj veľký literárny talent. Dvanásť poviedok nám sprostredkúva pohľad do temných zákutí ľudských duší, kde voľné pole pôsobnosti dostáva samota, nepochopenie, násilie, zvláštne spôsoby lásky a sebaprezentácie.

Hrdinovia jednotlivých príbehov sú prapodivné indivíduá v prapodivnom svete, pripomínajúcom miestami ten Kafkov, ako napríklad v poviedke Volám sa Silas. Chorý Silas blúdi po prázdnej nemocnici so zamurovanými oknami a schodiskom, plný úzkosti a beznádeje. Iný nešťastný hrdina, Avelino Armisén, za ktorého celý život rozhodovala jeho matka, sa pri jej nemocničnom lôžku priznáva k svojmu „ťažkému prehrešku“, čo jeho matka nedokáže uniesť. Nádeje malého nevzhľadného chlapíka Kukiho na noc plnú lásky s peknou profesorkou  trpiacou „zvláštnou chorobou“ ostávajú nenaplnené, mladý neschopný Boni sa pokúša vynúteným rozhovorom s ťažko raneným umierajúcim mužom napraviť svoj spackaný život  a získať materiál na svoju novú knihu.

Život a smrť v poviedkach Fernanda Arambura idú ruka v ruke, nikto nevie, kedy sa jeden môže stať druhým, skryté ľudské vlastnosti sa prebúdzajú k životu a prepožičiavajú poviedkam zvláštnu realitu. Problémy a témy, ktoré autor nastoľuje, sa nás všetkých bytostne dotýkajú a ich originálne uchopenie nám umožňuje vidieť mnohé z nich z rôznych rovín a uhlov pohľadov. Posledná poviedka, ktorej názov je rovnaký ako názov knihy Nebyť nebolí, akoby uzatvárala okruh tém: život a smrť sa stávajú jedným celkom. Nikdy nemôžeme s istotou povedať, či sa nachádzame ešte medzi živými, alebo nás už Cháron vezie do ríše mŕtvych.

Michaela Geisbacherová