Vyhľadávanie
Vrstva ako tvorivý princíp
Zlata Matláková: Nepoznaná, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010
Poézia Zlaty Matlákovej nie je ani v jej novej knižke líškavá. Nepodkladá sa čitateľovi zvukom ani obrazom. Ani ilustrácie Emila Sedláka nie sú páčivé, ale drsné, akoby nedokončené. Poetika je krkolomne nepríťažlivá, namáhavo nesúvislá, zamotávajúca sa do osídiel úvah – na prvé čítanie. V každom ďalšom čítaní sa „slová v čiernom súkne“ vyzliekajú a rozkladajú do „farebných vrstiev“. Neuhladená reflexívna lyrika Zlaty Matlákovej tak v čomsi rezonuje s prozaickou tvorbou Etely Farkašovej, ktorá charakterizuje Matlákovej poéziu na záložke knihy.
Interpretačný kľúč k Matlákovej poézii nachádzame vo vertikále, vrstevnatosti a špirále „zem – nebo – zem“, v odkrývaní vrstiev bytia, v pohybe v kruhu, a predsa nie v kruhu, vo vybojovanom dynamickom ustrnutí: „Dievčenským švihadlom brnknúť, / mihnúť sa, / vyletieť. // V obyčajnom výskoku, / v roztočenej konope / nepočuť beznádej“. Udržanie rovnováhy „v pozlátenej výške“ nadobúda atribúty rozprávkovosti, a to i prostredníctvom tvorivých aktualizácií rozprávkových motívov. No ženská identita u Matlákovej nezostáva pasívnou popoluškou, osciluje medzi väčšinou v kultúre ukotvených rol ženy – dievča, matka, partnerka, tanečnica, pomocníčka, varovkyňa, žena – bábka, žena – telo, aktívna žena. Váhanie je však len zdanlivé – je ďalším uplatnením princípu vrstevnatosti. Zo súbežných identít len tradičná dvojrola matky a partnerky vyznieva prvoplánovo, no inde zas čítame veľmi sugestívnu charakteristiku ženského subjektu: „Pripomínam hriešnu marionetu. Čudná krv / mi tajne blúdi pod kostýmom, / vodiace nebeské nitky / sa pletú a uzlujú, / zdvíhajú lem sukne.“
Vertikalita a vrstevnatosť je v poézii Zlaty Matlákovej nielen sémantickým a hodnotovým princípom, je i zdrojom – v jej poézii síce zriedkavých, no o to pôsobivejších – zmyslových obrazov: „Vysilený holub / padá do bridlicového zrázu, / hrdlo sa mení na pás zvukov, / obtáčajú perie, / v najhlbšej hĺbke / vchádzajú do kameňov.“ Ďalšie komunikačné oživovanie a spoznávanie Nepoznanej je už v rukách čitateľov.
Ivana Hostová
