Vyhľadávanie
Tošikazu Kawaguči: Kým vychladne káva
Preklad: Beata Horná
Bratislava: Lindeni, 2021
Legenda hovorí, že v istom zabudnutom mestečku v Japonsku existuje kaviareň, v ktorej sa dá cestovať v čase. Môžete sa v nej stretnúť s bývalým milencom, manželom, ktorý stráca pamäť, ale aj s mladšou sestrou, ktorá zomrela. Magická téma románu Kým vychladne káva je čarovnejšia ako príbeh samotný.
Cestovanie v čase v literatúre či filme vždy sprevádzajú presné pravidlá. V knihe japonského autora Tošikazu Kawagučiho je ich neúrekom. Stretnúť sa môžete len s ľuďmi, ktorí kaviareň v tom čase navštívili; na stoličke, ktorá vás prenesie do minulosti, sedí iný hosť a musíte vyčkať, kým odíde na záchod; z danej stoličky sa počas cesty časom nesmiete pohnúť; musíte dopiť kávu, kým vychladne... a mnohé ďalšie, ktoré cestu znepríjemňujú. Čitateľ je na konci z pribúdajúcich pravidiel už taký unavený, že na čarovné putovanie do minulosti takmer zanevrie. Našťastie, v románe sa nájdu štyria odvážlivci, ktorí sa otravnými zamestnancami kaviarne nenechajú odradiť.
Autor sa snaží čitateľa všetkými štyrmi príbehmi dojať a poskytnúť mu aspoň aký-taký šťastný koniec. Ako najpatetickejší sa javí príbeh s názvom Sestry. Dievčinu menom Hirai opakovane navštevuje mladšia sestra Kumi, ktorá pracuje v rodinnom hoteli v inom meste. Kumi sa celé roky snaží Hirai presvedčiť, aby sa vrátila do rodného mesta a viedla hotel spolu s ňou. Rodičia sa s Hirai nerozprávajú, pretože sú urazení, že Hirai chce žiť vlastný život mimo domova. Hirai je z neustáleho presviedčania taká otrávená, že sa so sestrou odmieta stretnúť. Keď jedného dňa zistí, že Kumi tragicky zahynula, vráti sa za ňou do minulosti.
„Kumi sa zhlboka nadýchla, ale kým stačila prehovoriť, Hirai ju predbehla: „Dobre, vrátim sa domov.“ (...) „O tomto som vždy snívala,“ zašepkala Kumi, na stôl dopadali jej slzy. (...) „O čom si snívala, Kumi?“ (...) „O tom, že raz budeme hotel viesť spolu,“ odpovedala a tvár sa jej rozžiarila úsmevom. Hirai ju ešte nikdy nevidela takú šťastnú.“ (str. 135)
Hirai sa po dojemnom stretnutí vracia domov, vedie hotel a do kaviarne posiela šťastné fotky v rovnošate.
Podobne vzletné vyvrcholenia majú aj dva ďalšie príbehy – muž s Alzheimerom daruje manželke list, v ktorom chce, aby ho opustila, keď stratí pamäť; tehotná žena so srdcovou poruchou výnimočne vycestuje do budúcnosti, aby sa stretla so svojou dcérou, pretože vie, že pri pôrode zomrie. Iba príbeh Milenci sa končí otvorene; síce moralistickou pointou, že život máme všetci vo svojich rukách, ale aspoň nie úplne doslovne.
Kawagučiho debutový román vznikol podľa rovnomennej divadelnej hry, čo na ňom cítiť. Jednota miesta – tajomnej kaviarne – je pri dráme výhodou, no románu nepomáha. Z kaviarne čitateľ nikdy neodíde, kontext sa dozvedá z dlhých vysvetľujúcich opisov, ktoré vyčerpávajú. Ak by mal autor odvahu upustiť od divadla, mohol román dopadnúť oveľa lepšie.
Kaviareň Funiculi Funicula s jej urozprávanými a nie veľmi zaujímavými zamestnancami vás, bohužiaľ, o svojej magickosti nepresvedčí, ani keď stretnete ducha či pocestujete v čase. Román Kým vychladne káva už vôbec.
