Recenzia
05.01.2005

Nie celkom rozprávky – M ichal Jedinák – Rozprávky pre poslušné deti a ich neposlušných rodičov

Rozprávky pre poslušné deti a ich neposlušných rodičov

Rozprávky pre poslušné deti a ich neposlušných rodičov

Michal Jedinák

Nie celkom rozprávky

Šaľa, Ivan Aľakša – Fantázia 2004

Sedemnásť príbehov debutovej knižky tvorí cyklus prepojený postavami rodiny Hňatliakovcov. Deväť z nich vytvára hlavnú dejovú líniu, zvyšné pochádzajú z knižky písanej pánom Hňatliakom. Stará dobrá finta „nájdeného rukopisu“ umožnila autorovi umiestniť vedľa seba texty tematicky aj atmosférou rôznorodé. Stretneme tu televíznu tetu, ľudkov zmenšených pracím práškom do takmerneviditeľna, opernú speváčku na nerozoznanie od pavúčice či hovoriace ponožky a snehuliacke krátke nohavice. Napriek tomu knižka – prinajmenšom v porovnaní s väčšinou  debutov – nepôsobí nekoncepčne.

Jedinák využíva model rozprávky, pričom neskĺzava do chaosu priveľmi uvoľnenej hravosti, vyhýba sa infantilnosti, ale aj prvoplánovému mentorstvu. Svet výmyslov sa riadi pravidlami, ktoré autor stanovil a dodržiava ich. Aj najbláznivejšie nápady (príbeh o špinavom chlapcovi, ktorému sa vyhýba voda, historka o vojne domácich a voľne žijúcich štipcov či text o bosorke, ktorá varí redkvičkový lekvár) z pozadia nenápadne koriguje zmyslom pre mieru, logickým myslením a v neposlednom rade tiež svojráznym etickým konceptom. Jedinák  nenásilne a zľahka, no o to dôslednejšie píše akýsi protipól Taragelových Rozprávok pre neposlušné deti. Jeho prózy rekonštruujú svet noriem v dnes aktuálnej a prijateľnej podobe.   Presviedča príbehom a konkrétnymi detailmi, dobro ostáva dobrom a zlo zlom. Jedinákovi nejde o inováciu za každú cenu. Jeho príbehy podané s decentným humorom tak trocha kolíšu medzi idylou a bláznivou absurditou. Zachovávajú tradičnú rozprávačskú štruktúru; nekričia, nepútajú na seba pozornosť za každú cenu. A predsa zasahujú mechanizmus trhu s kultúrou  presnejšie a tvrdšie  než hlasné protesty voči reklame a diktátu trhu, ktoré napokon samy reklamou sú.

Keďže takto dokážu poskytnúť  krehkú a zároveň presvedčivú ilúziu pokoja vo svete jasných pravidiel,  nemôžu nezaujať ľudí s túžbou po lepšom živote bez ohľadu na vek a bezpochyby  si aj bez (nezámernej) nekomerčnosti nájdu svojich čitateľov.

Miloš Ferko