Vyhľadávanie
Košice, DALi 2010
Druhú zbierku poviedok básnika a prozaika tvoria prevažne miniatúry – „momentky“ zachytávajúce prchavé pocity, dojmy z rôznych situácií a udalostí.
Niekoľko poviedok v úvode zbierky na seba nadväzuje motivicky i prostredníctvom postáv, autor navrstvuje zápletky na základnú dejovú štruktúru, a týmto postupom vytvára viacrozmerný príbeh. Krátke texty sú doplnené troma rozsiahlejšími poviedkami.
Rozprávanie spravidla prebieha v prvej osobe cez ústredného protagonistu – postavy pochádzajú zväčša zo spodných spoločenských vrstiev, dokonca priamo z ulice. V prózach sa objavujú prostitútky, gigolovia, feťáci, bezdomovci, vrahovia či samovrahovia. Andrejčík stvárňuje zdeformované postavy, k duševne znetvoreným paralelne stavia fyzicky postihnuté figúry. Jedným z predpokladaných autorových zámerov je odhaliť odvrátenú stranu života, ktorú často nevidíme alebo iba nechceme vidieť. Rovnako temné ako postavy, je aj prostredie, v ktorom sa dej odohráva: garáže, bary, tmavé uličky...
Do popredia vystupuje hráčska vášeň, násilie, túžba po peniazoch a sexualita nadobúdajúca miestami až vulgárny charakter. Na pozadí uvedených motívov prozaik zachytáva narušený vzťah muža a ženy, často zredukovaný na sexuálny akt, ich vzájomné odcudzenie a nepochopenie smerujúce k odlúčeniu, rozvodu a osamelosti.
V snahe navodiť tajomnú atmosféru a zaujať, sú príbehy obohatené o mysteriózne prvky, časové slučky, snové až halucinogénne epizódy, ktoré v spojení s absurdnými zložkami neraz vyvolávajú pocit bizarnosti: „Z oparu vystúpila madam Biela Tarantula. Pobozkala ma a náhle oslepla. Vyšiel som zmätene na ulicu a veci som videl inak...“
Andrejčík v prózach vytvára obraz súčasného sveta plného povrchných ľudí, ktorí sú ochotní v honbe za prázdnymi hodnotami obetovať svoju česť i morálku.
