Recenzia
Jana Sokolová
19.12.2016

Niečo napísané - Emanuele Trevi

Preklad František Hruška
Kalligram 2015

„Predstavuje tak osobité
fi lozofi cké a estetické Pasoliniho
myslenie v zrkadle doby.“

 
Pier Paolo Pasolini patril v 60. rokoch 20. storočia ku kontroverzným osobnostiam spoločenského a politického života. Presadil sa ako výrazný literárny autor a významne ovplyvnil európsky film. Emanuele Trevi svojou knihou Niečo napísané vyslovuje uznanie jeho osobe a dielu.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa mladý autor Emanuele Trevi stáva zamestnancom Fondu P. P. Pasoliniho. Jeho úlohou je pripraviť knižné vydanie rozhovorov, ktoré Pasolini poskytol médiám počas svojho života. Autorovo pôsobenie vo fonde a konfliktami poznačený vzťah s excentrickou vedúcou nadácie, herečkou Laurou Bettiovou (známou napr. z filmu F. Felliniho Sladký život), tvoria dejovú líniu knihy.

„Je to román, ale nie je napísaný tak, ako sa píšu skutočné romány: jeho jazyk sa používa skôr v esejach, v niektorých novinových článkoch, recenziách, v súkromných listoch alebo poézii.“ Tento Pasoliniho citát román otvára. Ide o úryvok z listu, ktorý poslal svojmu blízkemu priateľovi Albertovi Moraviovi. Sprostredkúva v ňom svoje pocity z písania románu Nafta (v slovenčine je známy aj pod názvom Petrolio). Trevi tento citát aktualizoval a dal do súvislosti s vlastným dielom Niečo napísané. Napriek jeho románovému zaradeniu sa v ňom prelínajú viaceré žánre (autobiografia, biografia, esej, literárna analýza a interpretácia). Určite nejde o náhodu, a aj takýmto spôsobom odkazuje na Pasoliniho umelecké dielo a snahu rozbiť zväzujúce formy.

Ťažiskom samotného diela sa však stáva kvalitná a detailná interpretácia nedokončeného románu Nafta. Trevi v nej preniká do hĺbky, opierajúc sa o relevantné zdrojové pramene. Predstavuje tak osobité filozofické a estetické Pasoliniho myslenie v zrkadle doby. Mimoriadne dobre si počína aj pri umeleckom stvárnení svojho vzťahu s Laurou. Práve v spomínanej reflexii nachádzame biografické prvky tejto rozporuplnej postavy. Autor sa zároveň predstavuje aj ako výborný teoretik a esejista, a to najmä v postrehoch smerujúcich k vzniku umeleckého diela a úvahách o umení a literatúre.

Moderne napísaný román s výborným, citlivým prekladom Františka Hrušku predstavuje hodnotný literárny kúsok, ktorý získal v roku 2012 Európsku cenu za literatúru.