Vyhľadávanie
Štefan Jusko, filozof a vysokoškolský pedagóg, sa vo výskumnej činnosti venuje najmä epistemológii, axiológii, estetike a osobitne filozofii Friedricha Nietzscheho. Svojimi teoretickými publikáciami je originálny v interpretáciách vzťahov medzi jednotlivými filozofickými smermi aj ich konkrétnymi predstaviteľmi, výsledky myslenia filozofov porovnáva, konfrontuje, aktualizuje, interpretuje a často aplikuje (napríklad na umeleckú literatúru). V jeho knihách a štúdiách je vždy obdivuhodný historický záber nielen na filozofické učenie, ale i na mnohé iné oblasti. A obdivuhodný je i rozsah literatúry, s ktorou pracuje.
Platí to aj pre knihu Nietzsche a grécka filozofia (UPJŠ Košice 2014), v ktorej usúvzťažnil učenie viacerých starých Grékov. Osobitnú pozornosť venuje dionýzovskému a apolónskemu princípu, „Sokratovmu problému“ či „Problému Sokrates“. Vysvetľuje filozofiu v „tragickom období Grékov“ i Nietzscheho názory v súvislosti so Sokratom a Platónom, hovorí o „ich význame pri kreovaní Nietzscheho filozofie budúcnosti“. Rozhodne zaujmú témy o idealizme a jeho zdrojoch, o príčinnom myslení, o metafyzike podľa Nietzscheho modelu, o nihilizme a predsudkoch. Jusko nám približuje Nietzscheho kritiku rozumu, jeho prácu Tak vravel Zarathustra i vzťah k Platónovmu učeniu. Netradičný záver tejto teoretickej knihy predstavuje vlastne názor i odpoveď na otázku: „Čím boli pre Nietzscheho Gréci?“
Rozsiahly poznámkový aparát významne pomáha príjemcovi orientovať sa v témach, o ktorých autor precízne uvažuje. Do svojich textov vložil vari všetko, čo existuje v dejinách filozofie i v interpretáciách filozofického myslenia starovekého Grécka a doby F. Nietzscheho, aby ponúkol čo možno najobjektívnejší pohľad, keďže „prienik do Nietzscheho myslenia skrýva mnohé nebezpečenstvá a jedno z nich je problém filozofickej interpretácie dvojznačnosti jeho myslenia“.
Štefan Jusko je vo svojich názoroch oponenta, diskutéra i riešiteľa priamy. Všetkými nastolenými či riešenými problémami sa tiahne otázka: „V čom zásadnom sa Nietzsche od Platóna nemohol odpútať, v čom sa skrýva Nietzscheho ocenenie Platóna ako zakladateľa metafyziky?“ Juskov vklad do uvedenej problematiky je nesporne pozitívny – rozširuje poznanie Nietzscheho diela, dáva odpoveď na otázku, prečo sa neustále vracal ku gréckym filozofom, a percipientovi poskytuje odvahu premýšľať nad jeho učením.
