Nočná mora zo školskej chodby

Knihu vydalo Artis Omnis ku koncu roku 2022. Nedá sa hovoriť, že by to bol bestseller, ale tí čitatelia, čo po nej siahli, si ju právom pochvaľujú. Vrátane mňa a ja som v poslednom čase k slovenskej fantastike mimoriadne skeptický. Navyše, nemôžem povedať, že by ma Gálikova predchádzajúca kniha Odvrhnutí oslovila. Napriek tomu som sa pristihol, že pri Kriede alebo mečom ostávam hore dlho do noci, lebo jednoducho chcem vedieť, čo bude ďalej.

Príbeh je zasadený do slovenskej základnej školy niekedy v blízkej budúcnosti. Politici tejto možnej reality prišli s radikálnym a pomerne jednoduchým riešením zložitého problému neposlušných študentov a šikany. Rozhodli sa založiť Novú pedagogickú fakultu, ktorú nevedú učitelia, ale vojaci. A najžiarivejší žiak tejto Novej pedagogiky prichádza do svojej bývalej školy, aby zaviedol nové pravidlá, poriadok a disciplínu. A cestou si riešil vlastné nepriznané traumy.

Keď to nepôjde po dobrom – kriedou, pôjde to po zlom – mečom. Doslova. Michael, nový učiteľ a hlavný antagonista knihy, je vojenský typ, učiteľ „etiky“, ktorého hlavnou úlohou je trestať. Kde nepomôže zastrašovanie, tam príde na rad jeho meč a nôž a žiaci prichádzajú o prsty. Utrpia obrovskú traumu a poriadnu dávku psychologickej manipulácie ako z učebnice. Michaela chránia zákony a jeho tvrdý výcvik, ale aj nadpozemská schopnosť vstupovať do hláv iných a ovládať ich telá. Prirodzene, nie každému sa to páči, a to nielen v radoch žiakov, ktorých záchranka vozí do nemocnice rovnako často ako autobus do školy, ale nepáči sa to ani učiteľom, ktorí, na rozdiel od Michaela, tie decká majú úprimne radi.

Psychologický horor a dobrodružstvo

Je toho pomerne veľa, takže poďme postupne. Kriedou alebo mečom funguje hlavne v prvej polovici ako psychologický horor, keď spolu s protagonistami bezmocne sledujeme čoraz brutálnejšie vyčíňanie jedného psychopata. Gálik sa neštíti šťavnatých opisov násilia, ktorými ešte posilňuje absurditu celej situácie. Tu jeho autorský jazyk pomerne zlyháva, lebo často sa opakujú slová ako „krv“, „poníženie“, „omdlievanie“, „nôž“ a „pozeranie priamo do očí“. Miestami by to chcelo trochu ozvláštniť, ale brutalite to na sile neuberá.

Potom tu je dobrodružná rovina, ktorá patrí hlavne do mládežníckych kníh. Roly hrdinky sa totiž v priebehu knihy ujíma siedmačka Petra, ktorá sa do boja s Michaelom vrhá s pomocou vlastných nadprirodzených schopností. V tejto rovine je kniha neuveriteľne naivná, didaktická a sentimentálna. Samo osebe to neprekáža, ale postavené vedľa surového hororu to nefunguje. Mal som pocit, že čítam dve rozdielne knihy, ktoré sa akosi pomiešali. Táto rovina je aj pomerne surreálna, miestami zmätočná, pomalá a tak trochu nudná, lebo väčšinu času sa odohráva v niečom, čo by sa dalo označiť ako „kolektívne nevedomie“.

Tu prichádzame k rovine fantastickej. Kniha by sa obišla aj bez nej, ale nakoniec musím Gálika pochváliť za jej využitie, ktoré nie je samoúčelné, ale funguje i ako doslovná metafora celej témy a vlastne učiteľského poslania. V realite knihy sa niektorí ľudia, či už prirodzene, alebo tvrdým výcvikom, naučili vedome vstupovať do ľudského podvedomia. Alebo je to superego? Neviem, Gálik tejto metafyzickej rovine dáva vlastné pomenovania, ale zase tak ďaleko od psychológie nezachádza. Neviem, či je to jedna z tých šťastných tvorivých náhod alebo len jeho vlastná interpretácia Junga. V každom prípade, práve táto rovina je jedným z bojísk o duše žiakov v knihe. A to doslova. Michael ju využíva, aby ich desil, terorizoval, prípadne priamo z ich myslí vytrháva časti ich vedomia a núti ich tak podrobiť sa jeho vôli. Petra sa v hlavách ľudí preháňa s nadšením objaviteľky a umelkyne. Priestor využíva hlavne na kreáciu a plnenie si vlastných snov.

Za záverečný súboj by sa nehanbil ani najlepší diel zo série Nočná mora z Elm Street, ktorú to mimoriadne evokuje. Freddy Krueger by bol na Michaela hrdý. Nejdem však hovoriť, že ide o vykrádačku, lebo je tu dostatok vlastných prvkov a pôsobí to ako autentické dielo. Iní slovenskí hororoví autori by sa z tejto knihy mohli učiť, ako čerpať inšpiráciu a pritom nevykrádať.

Škoda problému s finále

No a tým sa dostávame k jadru knihy. Gálik je sám učiteľ a to sa na texte odráža. Príbeh slúži hlavne ako názorný príklad, prečo učiteľstvo nie je jednoduché povolanie. Prečo prísna disciplína nie je vždy správnym riešením a deliť deti na dobré a zlé nie je jednoduché ani správne.

A rozdiel medzi dobrým a zlým učiteľom je v tom, či má alebo nemá rád deti. Aby som však len nechválil. Už som načrtol, že kniha má miestami problém s tónom. Mladšiemu čitateľovi to nebude prekážať, ale starší môže pri lacnom sentimente a detskej naivite, ktoré predstavuje Petrina linka, krútiť hlavou. Ako hovorím, opakujú sa aj slovné spojenia. Problém predstavujú aj niektoré scény, respektíve finále.

Ak polovicu knihy sledujem prerod vystrašeného žiaka na krutého učiteľa, považujem takmer za trestuhodné, že autor nedal postavám možnosť využiť jeho traumy proti nemu samému. Bez toho, aby som veľa prezrádzal, skúsim vysvetliť.

Od začiatku knihy vieme, že Michael má kdesi hlboko v sebe usadený veľký strach, ktorý ho vlastne ženie do jeho osobnostného rozpadu. Tento strach je prítomný aj v závere knihy, kladní protagonisti o ňom vedia, no Gálik ho necháva doslova zmrazený bokom. Zároveň je Michael takmer neporaziteľný protivník. Ale namiesto toho, aby hrdinovia jeho slabinu sami odhalili a využili, on sa oslabí sám a ponúkne sa im na podnose. Ako keby Gálik zabudol alebo sa nechcel vydať cestou, ktorú na začiatku naznačoval a budoval.

Záver sa mi v tomto prípade zdá mimoriadne zvláštne vystavaný, akoby prišiel z nejakej inej verzie knihy. Lenže toto sú iba technikálie, drobné rypnutia, ktoré bránia, aby som knihe dal plný počet pomyslených bodov. Celkový zážitok nekazia, len občas vyrušujú. Kriedou alebo mečom je teda vydarená kniha, jeden z tých nápadov, ktorý sa o veľa nesnaží, no je rozvíjaný s láskou, a teda nakoniec dosahuje viac, ako chce. Gálikov svet je opäť natoľko zaujímavý, že sa chcem doň vrátiť. Dúfam teda v pokračovanie, hoci príbeh to nepotrebuje. A to sa mi pri slovenskej fantasy stáva málokedy.