Vyhľadávanie
Ako štvrtá publikácia Občianskeho združenia Hronka vyšla útla knižka O dobrovoľnom otroctve (poetický príhovor o dobrovoľnom otroctve na oslavu slobody proti tyranom), ktorej autorom je francúzsky renesančný spisovateľ, politik a filozof Étienne de La Boétie. Práve tento spis, ako sa dozvedáme v informatívnom doslove Františka Novosáda, vynechal pri vydávaní La Boétieho pozostalosti jeho súčasník a priateľ, známy francúzsky esejista Michel de Montaigne: „Zrejme sa Montaignovi nepáčila radikálnosť, s ktorou jeho priateľ podáva anatómiu mocenského vzťahu.“
Od jeho vzniku ubehlo už takmer pol tisícročia, no otázky týkajúce sa slobody a moci nestratili nič na svojej aktuálnosti. V La Boétieho chápaní predstavuje sloboda najprirodzenejší stav človeka, avšak generácie žijúce pod útlakom si postupne zvykli na „otroctvo“, ktoré sa tak stalo „dobrovoľným“. Autor hovorí o zvyku, ktorého nadvláda „je oveľa silnejšia: nech je naša prirodzenosť hocako dobrá, stratí sa, ak sa jej nedostane vhodnej opatery, zvyk nás ale tvaruje podľa seba bez ohľadu na naše prirodzené sklony“.
Viac ako o konkrétnych podobách slobody sa dozvedáme o konkrétnych formách tyranie. Azda najzaujímavejšia a najprepracovanejšia je La Boétieho analýza mocenských vzťahov a spôsobov, ako tyran vôbec môže nadobudnúť moc a ako si ju ďalej udržiava. Základ fungovania tyranie tvorí isté reťazenie: „Kto by chcel sledovať túto stopu, zistil by, že táto reťaz je tvorená nie šiestimi tisícmi, lež státisícmi, ba možno miliónmi závislými od tyrana.“ Autor spisu pritom argumentuje rôznymi analógiami, resp. početnými príkladmi z gréckych či rímskych starovekých dejín (Peisistratos, Caesar, Nero, Caligula a i.). Pre pochopenie niektorých súvislostí je nápomocný stručný poznámkový aparát.
La Boétieho štýl je svieži, esejistický, miestami apelatívny, pričom sa vyznačuje funkčnou obraznosťou, resp. plastickosťou. Zaujímavým sa tak stáva nielen samotný myšlienkový obsah, ale i forma, ktorá si zasluhuje atribút poetický, ako to avizuje aj podtitul diela.
