Vyhľadávanie
V roku 2015 našli koncom augusta na rakúskej diaľnici 71 migrantov udusených v aute. Moja mladučká suseda, ktorá sa onedlho mala stať mamou, ich v diskusii na túto tému neľútostne odsúdila – tak im treba. Keď som sa presťahovala do obce, ktorá má bohatú maďarskú históriu, môj otec neskrýval znechutenie, že budem žiť aj medzi Maďarmi. A aj Rómami. Realitou sú haldy smetí pred chatrčami, platenie plnou hrsťou centov, plné nákupné košíky raz za mesiac. Nespravodlivosť v sociálnom systéme zase cítia dôchodcovia, ktorí celý život pracovali a majú skoro rovnaký dôchodok ako tí, čo si odpracovali len pár rokov. Časté zneužívanie sociálnych dávok, vyhýbanie sa práci, obhajoba fašistickej rétoriky a násilností...
So stereotypmi sa žije ľahšie
Tieto drobné epizódky sú súčasťou každodenného života v obci. Uvažovanie v takýchto hrubých linkách počuť na zastávke, v obchode, autobuse... a úplne to zodpovedá tomu, ako sa vyjadrila sociologička Zuzana Kusá vo svojej eseji Za ostrou hranicou. Ak často opakujeme a zasadzujeme tému do rovnakého kontextu, nášmu mysleniu sa vtláčajú pomyselné koľajnice, po ktorých pohodlne bežia všetky schematické úsudky. Eseje uznávanej sociologičky, aktuálne poradkyne prezidentky Zuzany Čaputovej, tvoria jeden z dôležitých obranných štítov mentálnej výbavy rozhľadenejšieho človeka. Spolu s knihou Medzi nami sú ako tandem. Hodnotový a vzdelanostný kompas nás otáčajú celkom iným smerom, do netušených šírok. Obe knihy ponúkajú hlbšie vysvetlenia, prečo sa spôsob rozprávania, teda verejného diskurzu, o spoločenských udalostiach uberá po týchto koľajniciach.
Spomínané naratívy sú možno tie nálepky, ktoré vo svojom odbornom texte v knihe Medzi nami spomína Dušan Ondrušek. Hovorí, že stereotypné zjednodušenia v označovaní vecí a javov nám pomáhajú orientovať sa v komplikovanom svete a umožňujú nám operatívnejšie fungovať. V takomto nemennom svete sa skrátka žije ľahšie.
Ako vzniká nenávisť?
Publikácia Medzi nami je, žiaľ, nepredajná, o to viac si zaslúži, aby sme na ňu upozornili. Živica vydá za rok jednu až dve knihy, často v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene, zatiaľ všetky vyšli v podobnom layoute. Oproti predchádzajúcim publikáciám oceňujem precíznejšiu redakčnú prácu. Väčšinu rozhovorov viedla Zuzana Labašová, po jednom prispeli Tina Gažovičová a Tomáš Hallon.
Medzi nami zahŕňa príbehy ľudí pochádzajúcich z rôznych kontextov. Hlavnou ideou je „zachytiť podstatu ideológie nenávisti (so zameraním na neznášanlivosť voči tým, ktorí vyzerajú, myslia a veria ináč ako my)...“ Neviem, ako sa Zuzane Labašovej podarilo zbaviť strachu, ale z otázok je zrejmé, že jej cieľ smeruje poza jej osobné pocity, zachovala si chladnú hlavu a profesionalitu.
V kapitole Pohľady z prvej línie vedie rozhovor s Christianom Picciolinim, bývalým vodcom extrémistickej skupiny, aj Hanifom Qadirom, ktorý bol členom humanitárneho zboru Al Káida. Dnes majú títo ľudia svoju temnú minulosť za sebou – prešli na druhú stranu. Zaujímavý je rozhovor s Michalom Dzurkom, bývalým členom partie nacionalistov, ktorého sa okrem iného opýtala, ako vzniká nenávisť voči tým, ktorých ani nepoznám. V podstate sa zhoduje s prvými dvoma respondentmi, ktorí už vedia, že nenávisť voči druhému človeku pramení z vlastnej frustrácie, chceme ňou prekryť vlastné pocity a problémy.
Tí z druhej strany
Potom sú tu tí na druhej strane, tí, ktorým sa deje zlo. Rozhovory s nimi sú obsahom kapitoly Pohľady z druhého brehu. Mohamed Sidibay, Elsi Adajew, Vlado Rafael. Za najúčinnejšiu „zbraň“ proti nenávisti považujú vzdelanie a dialóg ako zručnosť, ktorej by sa mala venovať väčšia pozornosť na školách. Mohamed zo Sierra Leone bol v detstve prinútený stať sa detským vojakom, až škola mu ponúkla možnosť vytvárať si svoj vlastný príbeh. Z Čečenska do Poľska musel dvakrát utiecť Elsi so svojou rodinou. Základom zdravej spoločnosti je podľa neho umenie vychádzať s druhými, vychovávať ľudí, „ktorí sú pripravení vidieť, že nie sú stredobodom vesmíru, že okolo nich žijú iní ľudia s inými názormi a inými pocitmi, inými myšlienkami a vierovyznaním...“
Všetkých respondentov spája chuť žiť, pomáhať a meniť spoločnosť k lepšiemu. Obdivuhodná je práca Daryla Davisa, ktorý sa už 30 rokov stretáva s členmi Ku-Klux-Klanu a presviedča ich, aby sa vzdali svojho presvedčenia. A v knihe sa nachádza ešte množstvo ďalších rozhovorov a príbehov s hrdinami s mimoriadne silnou vnútornou integritou. Všetci poukazujú na rasizmus, násilie, extrémizmus či iné výtržnosti alebo nedostatočnosti v školskom vzdelávacom systéme z vlastného bohatého skúsenostného pohľadu, neboja sa pomenovať, čo nás často bolí, napríklad, keď má milovaná osoba rasistické sklony. Rozhodne je to kniha, ktorá si zaslúži oveľa viac, než len tisíc nepredajných výtlačkov.
Link na knihu Medzi nami: https://www.zivica.sk/sk/rozhovory/nove-rozhovory
