O myšiach (a ľuďoch)

Len málo zástupcov živočíšnej ríše je tak výrazne zastúpených v literárnych a ume­leckých dielach pre deti ako myši. K my­šacím hrdinom by sme mohli pričleniť aj ich obdoby – škrečky, potkany, netopiere či lasice. Jeden z týchto obľúbených aj obávaných tvorov sa prehrýzol do knižky Myška Miška a Ela, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Stonožka.

Autorkou publikácie Myška Miška a Ela je štu­dentka Vysokej školy výtvarných umení v Bra­tislave Klaudia Zorgovská. Ide o jej knižný debut, autorskú obrazovú knihu určenú deťom od troch rokov. Ako predznačuje žáner aj cieľo­vá skupina čitateľov, výpoveď sa tu artikuluje predovšetkým obrazom.

Obrazová kniha

Knižka je útla, má malý formát, tvrdú väzbu. Ilustrácie sú väčšinou celostranové alebo za­berajú plochu viac ako dve tretiny dvojstrany. Do tlmeného zimného koloritu obrázkov vstu­puje podkladová smotanová farba papiera, čo knižke dodáva príjemný ráz. Papier je príjemný aj hmatovo – má vyššiu gramáž a jemnú mat­nú povrchovú úpravu. Výber papiera tu koreš­ponduje s mäkkou kresbou ilustrácií. Je trochu škoda, že papier s podobnými kvalitami nebol použitý aj na knižnej obálke.

Málokedy dnes v knižkách pre deti objavíme ilustrácie, ktoré vznikli tradičnými postupmi, teda ako maľby či kresby na papieri. Obrázky Klaudie Zorgovskej pôsobia ako kombinácia suchého pastelu a ceruzky na novinovom pod­klade, ktorý je miestami prekrytý vrstvou farby a miestami tlač presvitá. Technika suchého pastelu umožnila autorke hru s jednotlivými vrstvami a prácu s líniou a škvrnou súbežne (niektoré vrstvy naneseného pastelu rozotie­ra a opätovne ich prekrýva ďalšou vrstvou). Obrázok získava efekt mäkkosti maľby, hoci niektoré línie si ponechávajú svoju razantnosť. Rukopis autorky trochu pripomína práce ma­liarky Jarmily Sabovej Džuppovej (jej maľby na sololite) a maľby Egona Schieleho. Noviny ako podklad pre maľbu používal tiež napr. Teodor Tekel (v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prekrýval texty denníka Pravda náboženskými výjavmi).

Príbeh o myške Miške a Ele je krátky. Dej sa odohráva počas jedného dňa a je lokálne rám­covaný Elinou izbou. Myška, ktorá býva s prváč­kou Elou, sa každé ráno vydáva na nebezpečnú cestu mestom, aby sa s Elou na chvíľu stretli počas obeda. Myška prekonáva schodisko, pre­chod pre chodcov, bludisko ulíc a „zase mešká“. Ela na myšku vždy čaká, bojí sa o ňu a necháva jej syr s dierkami. Po spoločnom obede sa rozídu (myška sa vráti domov, Ela späť do školy), ale popoludní sa opäť zvítajú a sú spolu až do ve­čera. Myška Miška je Elina najlepšia priateľka. Ich príbeh je rozprávaný a často aj ilustrovaný z myšacej perspektívy.

Myška (ne)obyčajná

Miška nie je bežná myš domová. Je celá biela, iba uši, ňufáčik a chvost má ružový (oči má čierne, z laboratória neušla). Na niektorých ilustráciách je Miška oproti Ele dosť veľká, inokedy sa jej schová do dlane. Nemá žiadne nadprirodzené schopnosti, nevie dokonca ani rozprávať, a ako sama hodnotí, vie sa na Elu iba usmiať. Klaudia Zorgovská myš zobrazila v pohybe, ale aj staticky ako pasívnu figúrku, ktorá pozoruje Elu pri písaní domácej úlohy. Miška má svoje meno, ale nie je to typ antropomorfnej myši, ktorá by bola schop­ná napr. navariť ratatouille. Je obyčajná myška – napríklad z plyšu – s ktorou sa môže kamarátiť (a oživovať ju v predstavách) každé dieťa.

Nepochopiteľní dospelí

Deti to medzi dospelými ľahké nemajú. Obzvlášť vtedy, ak medzi nimi žijú samé, bez súrodencov a generačných rovesníkov podobne ako Ela. Ako presvitá dospelácky svet v knižke Klaudie Zorgovskej?

Miška sa v príbehu viackrát čuduje nad ne­všímavosťou dospelých. Matka Ely si doteraz nevšimla, že u nich žije, hoci na stene nad scho­diskom visia jej portréty, ktoré Ela nakreslila. V meste zasa ktosi stúpil Miške na chvostík, keď prechádzala prechodom pre chodcov. Ne­pochopiteľní „roztržití obrovskí ľudia“, „neviem, kam hľadia…“, zhodnotila myška.

Svet dospelých je často preplnený slovami. Novinky, noviny, texty, slová. Ela s Miškou ko­munikujú bez slov (v tichosti si zakývajú, zjedia desiatu), dorozumievajú sa rečou tela (Mišku trá­pi, že nedokáže Ele povedať, ako ju má rada, ale vie, že Ela to odčíta z jej úsmevu). Útržky textov z novín, ktoré sú súčasťou ilustrácií, občas čita­teľa vyrušujú (má tendenciu začítavať sa do nich, hľadať súvislosť medzi nimi, obrazom a textom). Písmená môžu na prvý pohľad pôsobiť ako špina na obrázku. Časti viet, slová, ktoré s obrázkom nesúvisia, hoci sú jeho súčasťou, však výborne ilustrujú situáciu, v ktorej sa Ela denne ocitá. Väčšina slov, spravodajské noviny, útržky dospe­láckych rozhovorov, ktoré k dieťaťu doliehajú, sú preň nezrozumiteľné. Dieťa mnohým slovám jednoducho ešte nedokáže priradiť významy.

Svet dospelých sa riadi podľa hodiniek. Ela sa podobne ako iné deti po nástupe do školy časovému rytmu musí prispôsobiť. Myška ho­dinky nemá, čas je pre ňu abstraktný pojem. S hodinkami sa v knižke stretávame päťkrát. Visia na stene pri schodisku medzi zarámo­vanými fotografiami, na veži kostola v meste, na Elinom zápästí, na stene v jej izbe a ako budík aj na nočnom stolíku pri posteli. Na tikot hodín je naviazaný rytmus dňa, ale aj rytmus mesta.

Veľké verzus malé

Stret medzi malým a veľkým sa v knižke odohrá­va na viacerých úrovniach. V rozpínavom meste je útla izbička, v nej veľká Ela a malá Miška, ktorá sa však pri Ele cíti byť veľkou. Mesto je tu zobrazené dvakrát, raz s použitím vtáčej a raz žabej perspektívy, čo zvýrazňuje jeho veľkosť. Pričinením novinového podkladu obrázkov priestor šedivie, zdôrazňuje sa jeho cudzota, anonymita, zameranosť na informačný tok.

Myška prehliadaná

Myši dokážu vytrvalo unikať ľudskej pozor­nosti. Sú tiché, rýchle a obratné, stačí im malá škára a dostanú sa všade, kam chcú. Občas sa zabývajú v pivniciach či komorách, odkiaľ nás nenápadne pozorujú. Keď sa ukážu, vedia nás poriadne vydesiť. V prírode bývajú obeťou, ko­risťou, nie útočníkom.

Drobné dievčatko Ela má útlu telesnú kon­štrukciu, jemné črty tváre. Pôsobí krehko, bezbranne a nenápadne, podobne ako myška. Ela žije s matkou, otec v domácnosti absentuje. Domáce úlohy si robí sama, dohliada na ňu iba Miška. S ňou sa tiež spolu hrajú, kým je Elina mamka v práci. Unavená matka (zdravotná ses­tra) po neskorom návrate domov pošle dcéru už iba spať.

Knižka o myške inšpiruje

Čo môžeme robiť s deťmi po prečítaní knižky Klaudie Zorgovskej? Ak si ju s deťmi nečítame tesne pred spaním, knižka nás môže inšpirovať k rôznym aktivitám. Môžeme:

Zmapovať výskyt myší v domácej alebo mestskej knižnici – poprezerať všetky knižky a pohľadať v nich myšacích hrdinov. Zoznam môžeme spísať na baliaci papier, hrdinov naň prípadne aj nakresliť. Na papier môžeme pripí­sať aj myšacie postavy z klasických rozprávok a disneyoviek.

Urobiť myške domček – prečítať si opäť, ako vyzerá izbička myšky Mišky v Elinej izbe a ako sa v nej myška cíti. Následne urobiť svojej myške (plyšovej) domček zo škatule a starých novín, rozjasniť ho farbami alebo kolážami. Môžeme myške vytvoriť aj nábytok a veci, ktoré potrebuje, s použitím papiera, prírodnín, tex­tílií.

Zobrať myšku (plyšovú) na výlet a ukázať jej, ako sa má prechádzať cez priechod pre chodcov, kde sú kanálové poklopy a na čo všetko si treba dať na ulici pozor.

Petra Baďová (1985) pracuje v Ústave literár­nej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016).