Recenzia
Ján Bábik
27.10.2004

Odpočúvaj v pokoji - Ján Kalina - Život ako humoristický román

Život ako humoristický román

Život ako humoristický román

Ján Kalina: Odpočúvaj v pokoji

Vydavateľstvo: Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT 2004

  Keď Ján Kalina zostavoval svoju najpopulárnejšiu knihu Tisíc a jeden vtip, hádam netušil, že jeden žart v istej obmene aj sám o niekoľko rokov kruto pocíti na vlastnej koži. Krátka anekdota hovorí, ako sa v päťdesiatych rokoch rozosmiaty sudca vráti zo súdnej siene. Keď sa ho kolegovia opýtali, čomu sa smeje, odpovedá, že práve počul vynikajúci vtip. „Tak nám ho povedz,“ vyzvú ho. „Čo som sprostý, práve som zaň naparil desať rokov!“

  Tento vtip mi zišiel na um pri čítaní knihy spomienok Jána Kalinu Odpočúvaj v pokoji čiže Basa story. Opisuje v nej neľahký údel svoj i svojej rodiny počas prvých rokov normalizácie, keď stratil zamestnanie a možnosť publikovať. Na rozdiel od mnohých postihnutých v tomto období však Ján Kalina mal na krku aj politický proces. Obžaloba bola taká absurdná, že keby to nebolo tragické, bolo by to, hádam, i smiešne. Bol obžalovaný, že doma i v zahraničí rozširoval písomnosti a iné materiály, ktoré obsahovali útoky proti socializmu, prehrával známym gramofónové platne s poburujúcim obsahom a zaslal do Belgicka materiál, v ktorom hanobil a zosmiešňoval socialistický vývoj v ČSSR. Takéto obvinenia dnes znejú skôr smiešne, ale pre socialistickú justíciu to boli argumenty na uloženie dvojročného nepodmienečného trestu. Normalizačný režim nemohol Kalinovi odpustiť jeho jedinečnú a úžasnú knihu Tisíc a jeden vtip, ktorá popri nevinných detských, ale i zvieracích vtipoch obsahovala niekoľko kapitol vtipov politických, a keďže v diktatúre sa politické vtipy môžu šíriť len ústnym podaním, Kalina sa stal úhlavným nepriateľom „nadšeného“ budovania normalizačného socializmu. Druhé vydanie knihy Tisíc a jeden vtip sa síce zošrotovalo, ale prvé veselo kolovalo, ľudia si ho požičiavali a v duchu Kalinovej definície, že reakčný vtip vymýšľa reakcia a súdruhovia ho rozširujú, anekdoty z knihy zneli nielen na pracoviskách, ale v prestávkach aj na straníckych schôdzach.  

  Kalina však prežíval ťažké obdobie – práve mesiace väzby, proces i samotný výkon trestu opisuje v knihe Odpočúvaj v pokoji. No aj pri písaní tragických riadkov zostáva sám sebou a uchováva si ironický nadhľad. Keby čitateľ nevedel, že číta autobiografiu, azda by sa nazdal, že ide o vynikajúci humoristický román z temných a smutných rokov. Spisovateľ si je však vedomý svojej pravdy, práva vysloviť svoj názor, a to mu dáva vnútornú silu. Podpora blízkej rodiny, manželky a dcéry, i najbližších známych mu pomáha prekonávať útrapy. S iróniou približuje zaujímavé postavičky, s ktorými sa pri procese i väzbe stretol. V úvode som voľne prerozprával vtip, no aj epizóda po procese vystihuje absurdnosť doby: jeden z členov senátu sa začudoval, ako mohli Kalinu obžalovať z prehrávania Krylových piesní, veď jeho platne má doma aj on.     

  Ani po prepustení z väzenia sa perzekúcie manželov Kalinovcov neskončili a roku 1978 sa vysťahovali do Nemecka. Manželka Agneša sa stala známou redaktorkou v Slobodnej Európe, Ján Kalina vydal zbierku politických vtipov a krátko pred smrťou i spomienky Odpočúvaj v pokoji, ktoré sa po štvrťstoročí dostali aj k nám.

Ján Bábik