Vyhľadávanie
Liptovský Mikuláš, Tranoscius 2011
Preklad Vladislav Gális
V knihe Genezis Jákob dvadsať rokov slúžil na statku, aby navždy získal ženu svojho srdca, požehnanie od Boha a stal sa praotcom izraelského národa. Otrok Jákob z Józefówa v Singerovom románe je istou analógiou biblickej postavy. Ušiel pred poľskými kozákmi, ktorí vyvraždili jeho rodinu a takmer celú dedinu. Zbojníci ho predali do otroctva goralovi Janovi, býva v maštali a podobne ako biblický Jákob sa zamiluje do dcéry svojho otrokára, Wandy – mladej vdovy. Tu nastupuje vnútorný zápas židovských tradícií so srdcom ťažko skúšaného muža verného Talmudu a zákonom.
Isaac Bashevis Singer (1904-1991) patrí medzi najvýznamnejších americko-židovských prozaikov (spolu s P. Rothom, S. Bellowom a B. Malamudom), jediný však písal v jazyku jidiš. Za svoje celoživotné dielo získal Nobelovu cenou. Neukončené štúdium v rabínskom seminári a dualita duchovného mysticizmu a racionalizmu poznačila celú jeho tvorbu, nevynímajúc Otroka zobrazujúceho udalosti krvavého utláčania Židov v 17. storočí.
Aký bol cieľ stvorenia? Ak slobodná vôľa, tá nemôže jestvovať bez zla, úpadku, ale ani milosrdenstva. Čoho alebo koho otrokom je románový Jákob, ktorý sa poddá pozemskej láske k jedinej bytosti, ktorá ho úprimne a nezištne miluje, i keď nie je Židovka? Je rovnako hodná Božieho požehnania ako Židia, ktorých Jákob po svojom oslobodení nachádza v domovine: „Áno, muži a ženy, ktorí by radšej zomreli, akoby porušili ten najmenší rituálny zákon, otvorene klebetili, ohovárali a pohŕdali chudobnými.“ Autor sa cez prizmu židovského učenca, otroka, ktorý síce podľa zákonov zradil a zhrešil smilstvom s neveriacou (hriech hodný exkomunikácie), díva na asimiláciu Židov. Prijatím ďalších zákonov a obmedzení sa síce dodržiavajú zákony týkajúce sa Všemohúceho, avšak bez mihnutia oka sa porušujú pravidlá o správaní sa človeka k človeku. Kto hreší viac? Kozáci vraždiaci Židov, animálnosťou poznačení gorali, alebo Židia s pôžitkom sa prizerajúci žene umierajúcej pri pôrode? Otrok podobne ako biblický Jákob putuje krajinami so svojou ženou Wandou (neskôr nemou Sárou) a obom umierajú milované ženy pri pôrode Benjamínov – „milovaných synov“. Obaja po rokoch pokory a utrpenia pretrhnú reťaze otroctva. Obaja pochybovali, veď niet viery bez pochybností. No Jákob z Józefówa postuluje problém presádzania vlastnej identity v zovretí židovských zákonov, hľadá odpovede na ospravedlnenie počínania v konaní svätých mužov. Čoho otrokom sa stáva človek strnulo sa pridŕžajúci zákonov?
Každá z troch častí románu reflektuje duchovný vývoj, prerod vzíduci z vnútorného zápasu v rôznych formách otroctva – v zajatí animálnych goralov, asimilovaných Židov po útrapách upínajúcich sa na písané zákony s vytrácajúcou sa ľudskosťou a „celoživotným otroctvom“ viery. Autor nikdy neprestal veriť v dybukov a démonov, ktorí riadia ľudské pudy, a tak i jeho hrdina s nimi bojuje podobne ako jeho biblický menovec s anjelom. Obaja bojujú s Bohom, aby ich ďalší synovia pokračovali v čestnom zápase. Kto z nás nie je Jákobom, nech hodí kameňom…
