Vyhľadávanie
Román prináša príbeh dvoch bratov, Ondra a Tóna Hrušovských, zasadený do slovenských reálií nedávnej minulosti. Prevláda atmosféra rýdzo, lebo stredoslovenskej, dediny. V prvej kapitole sledujeme opis zabíjačky, počas ktorej sa prasa vytrhne zakáľačom a v kostole vystraší starenku. Táto si zviera chvíľu pletie s krvácajúcim Kristom, následne, keď sa tvorovi lepšie pozrie na rypák, označí ho za Lucifera. Nuž, scéna hodna Kukučína kombinovaného s Pišťankom! No ďalej je to vážne. Prinajmenšom takmer. Prasa sa Tónovi predsa nevytrhlo len tak. Mladíkovi slabne zrak a v dôsledku dedičnej poruchy oslepne. Mladší brat Ondro sa medzitým ožení s novinárkou Magdou Prónayovou, samozrejme, bývalou spolužiačkou. Zopakujme si. Sme na Slovensku a každý každého pozná. Takže Ondro s Magdou sa presťahujú do Blavy. Byt získajú za peniaze Magdinho tatka, ktorý spolupracuje s jedným z gangov juhostredoslovenskej mafie. Ondro v snahe pomôcť postihnutému bratovi kupuje od neho obrazy, ktoré slepec maľuje, pričom Tónovi tvrdí, že ich predal. No dielo sa napokon dostane do rúk znalcovi s patričnou zásobou izmov a túžbou po objave Fenoménu. A tak sa rodí Artefakt. Umenie neviditeľné pre tvorcu ako nespochybniteľná Hodnota. Napriek podtónu irónie táto dejová línia graduje kladne. Tóno si nájde priateľku (isteže, tiež spolužiačku), teda vlastne logicky nájde skôr ona jeho. V malebnej zátočine nad Hronom v Banskej Bystrici. Avšak následne nastáva v deji zlom. Ondrovi počas víkendového pobytu na Kysuciach zmizne manželka. Je podozrivý z vraždy! Veď čítajte, o pointu vás neochudobním!
Babaríkovi sa v knižke podarilo svižne plynúci príbeh zakomponovať nielen do slovenského prostredia, ale i mentality a ukotviť ho, hoci miestami s náznakom paródie, aj do ani nie nášho, ale „našského“ folklorizujúcoírečitého štýlu s prvkami tak trocha à la Roger Krowiak. Sedliactvo s vyhrnutými halenami preráža spopod revolverov zabijakov, fár zbohatlíkov i sák politikov. Popri fiktívnom deji v prestrihoch sledujeme aj účelne zakomponované kúsky historického pozadia: perličky o privatizácii, postrehy o prerode dedinských/malomestských bývalých komunistických funkcionárov na kresťanských deduškov... Avšak dejinné komponenty sú využité len okrajovo. Babaríkov príbeh nie je polittriler, ale pôsobivo uchopená tragikomédia dvojice hlavných protagonistov a komparzu. Takže v deji nájdeme takmerideálne šťastné manželstvo ženy s chlapom, ktorý si honí vtáka pred očami manželkiných priateliek otočený tak, aby ho ona nevidela, ako aj melancholicky komického zabijaka a surovca Jana Prónaya (jasné, Magdin brat, normálka), ktorý (možno aj podľa vzoru slávnej scény v Hrabalových Ostro sledovaných vlakoch, diele napokon podobným spôsobom kombinujúcom nostalgiu a sentiment s tragikou drsných scén) počas často násilím sprevádzanej súlože svoje obete pečiatkuje. Nuž humorné so smutným prelína sa...
