Pankhart - Camilla Läckberg

Preklad Mária Bratová
Vydavateľstvo Slovart 2012

Camilla Läckbergová patrí medzi hviezdy se­verskej detektívky. Jej romány boli preložené do 33 jazykov, získala viacero literárnych cien a jej prvé dve knihy boli sfilmované. Za svoj úspech vďačí premysleným záplet­kám, silným neošúchaným príbehom, ale aj sympatickej dvojici hlavných hrdinov – spi­sovateľke Erike Falckovej a vyšetrovateľovi Patrikovi Hedströmovi. V najnovšom romá­ne Pankhart sa na tanumshedskej policajnej stanici udialo viacero zmien. Do tímu pri­budla drobná, energická imigrantka z Čile Paula, ale predovšetkým Patrik nastúpil na rodičovskú dovolenku. Hneď na druhý deň po jeho odchode sa nájde telo zavraždeného učiteľa dejepisu, odborníka na 2. svetovú vojnu. Lúpežná vražda to nebola. Komu teda mohol prekážať starý pán? Patrikova man­želka Erika obeť pred časom navštívila, aby sa dozvedela viac o fašistickej medaile, kto­rú našla po maminej smrti v truhlici spolu s jej denníkmi. Teraz si spome­nula na starcov čudný pohľad. Mohla by me­daila nejako súvisieť s  jeho smrťou? Hoci prvé indície zvádzali nasmerovať vyšetro­vanie k extrémistickým skupinám, začína byť čoraz jasnejšie, že motív vraždy je skrytý v hlbokej minulosti.

Autorka pracuje s viacerými časovými a príbehovými rovinami a ich prekvapivými prepojeniami. Neplytvá naturalistickými obrazmi násilia, ide jej o ľudské pohnút­ky a motívy konania, často monštruóznej­šie ako samotný zločin. Pred čitateľom sa cez denníkové zápisky Erikinej mamy odvíja príbeh štvorice tínedžerov a veľkej lásky šestnásťročnej Elsy spred šesťdesiatich ro­kov. Ako inak, s nešťastným koncom, lebo chápadlá vojny nepoznajú hranice, vekové, emocionálne ani morálne.

Nedajte sa odradiť úvodnou „utáranosťou“ autorky, ktorá môže pripomínať oddychové príbehy pre ženy. Dej sa rýchlo rozbehne a čitateľ dostane to, čo očakáva: napätie, spád, silné city, zimomriavky aj prekvapivé rozuzlenie. Sympatická je aj snaha o reflexiu súčasných spoločenských problémov, ako patologické vzťahy, extrémizmus a neonacizmus či prekonávanie rodových stere­otypov, ale aj nastolenie večných otázok o krehkosti hraníc medzi spravodlivosťou a pomstou, o vine a treste, o svedomí.