Preklad Simona Jánošková
Marenčin PT 2015
K najlepším detektívnym románom švédskeho spisovateľa Henninga Mankella (1948 – 2015) patrí Piata žena. Ústrednú, výborne spracovanú kriminálnu líniu Mankell vystaval na sieti komplikovaných vrážd. Príbeh sa začína v dvoch rozličných priestoroch, v Alžírsku a vo Švédsku. Dynamiku deja dotvára postupné odkrývanie motívov trestného činu, ambiciózne snahy vyšetrovateľov o pochopenie vzájomných súvislostí. Text sa stáva čitateľsky lákavým najmä preto, že autor iba postupne odhaľuje jednotlivé indície, no neustále dbá na to, aby kľúčové tajomstvo príbehu zostávalo zahalené.
Pútavosť textu zvyšuje aj presvedčivé vykreslenie hlavnej postavy celej série Mankellových detektívnych diel − komisára Wallandera. Napriek prioritnému zameraniu sa na vyšetrovanie spracúva autor prostredníctvom tejto postavy aj niekoľko podstatných filozofických tém. Kladie základné otázky o živote a smrti, hľadá podstatu ľudskej radosti i bolesti, balansuje medzi vysnívaným šťastím a ťaživým smútkom. Hlbšie myšlienky, obohacujúce postrehy a nové náhľady však nevystupujú z textu prvoplánovo. Zakaždým sa dotýkajú zložitého labyrintu vyšetrovania. Mankell rád efektívne pracuje s obraznosťou. Všíma si detaily, netradičné uhly pohľadu, čím význam zobrazených situácií naberá na intenzite a neraz vyznieva metaforicky až symbolicky. Tak i samotný názov knihy možno chápať v každej rovine inak. Piata žena sa stáva motívom, ktorý autor rôzne variuje, a tým text ozvláštňuje.
Pozoruhodnou je aj autorova práca s kompozíciou. Každý prvok diela presne zapadá do starostlivo premyslenej nite rozprávania. Život v Mankellovom podaní, aj napriek brutalite vykreslených trestných činov zostáva dokonale zostrojenou symfóniou dlhodobo doznievajúcou v mysli čitateľa.
