Vyhľadávanie
Pišťankovsky výrazný debut
Michal Franka: Na brehu spieva dav
Bratislava: Ikar, 2020
Koncom kovidového roka 2020 vyšiel debutový román neznámeho slovenského autora Michala Franku Na brehu spieva dav, ktorý si, podobne ako Rivers of Babylon pred tridsiatimi rokmi, zaslúži označenie výnimočný.
A hoci tieto romány ani nemôžu byť protikladnejšie, spája ich nielen prepracovanosť a rozprávačská suverenita, ale aj naliehavosť a metaforickosť, s akou charakterizujú svoju dobu.
Na brehu Rivers of Babylon spieva dav
Kým Pišťankov Rivers od Babylon bol maskulínne robustný, drsne fanfarónsky a hravo vtipný, román Michala Franku je intelektuálne analytický, decentne elegantný, hlboko senzitívny a kompozične vyvážený. Chýba mu coolová provokatívnosť, no zaujme umeleckými a intelektuálnymi kvalitami. Čiže vlastnosťami, absenciu ktorých Pišťankovmu románu kedysi kritici najväčšmi vyčítali.
Rozdielnosť oboch diel sa prejavuje takmer vo všetkom – v postavách, jazyku i v dialógoch. Na rozdiel od Pišťankových „primitívnych dravcov“, fungujúcich na princípoch prvej signálnej sústavy, sú hrdinami Frankovho románu najmä príslušníci intelektuálnej strednej vrstvy. A najmä – zásadný rozdiel je v tom, ako rozdielne obaja autori pristupujú k téme násilia.
To, čo tieto dva výrazné debuty aj napriek všetkým rozdielom spája, je mrazivá výstižnosť, s akou naznačujú budúci spoločenský vývoj. Nehovoriac o literárnej kvalite, výrazne vystupujúcej nad priemer domácej literárnej produkcie.
Témou románu Na brehu spieva dav je zobrazenie viny, spoločenského odsúdenia (lynču) a manipulácie sociálnymi sieťami na pozadí radikalizujúcej sa spoločnosti, ktorá sa v mene pravdy, práva a spravodlivosti čoraz väčšmi uberá cestou otvoreného násilia. Nemenej dôležitým motívom je však aj vyjadrenie prebúdzajúcej sa „ženskej sily“ a ženského vnímania sveta. Nejde ani tak o prvoplánovú manifestáciu feministických postojov, skôr o výsostne ženský aspekt vnímania násilia z pozície fyzicky slabšieho.
Zločin, trest a YouTube
V centre románu je útok mladej ženy – docentky Barbory Palúšovej, ktorá zo strachu z eskalovaného násilia za bieleho dňa pripraví o život arogantného vodiča sťahovacieho auta. Jej šokujúci akt obrany je neadekvátny, no nikto z „rozhorčených sudcov“ netuší, že v minulosti sa pred očami vlastnej dcéry sama stala na verejnosti terčom násilia.
Barbora svoj čin zakončí tým, že sa na nehybné mužské telo vymočí, keďže si v podvedomí nesie predstavu, že takto pokorený nepriateľ jej už nemôže ublížiť. Celá udalosť je zachytená na kamere a okamžite sa stane vďačným mémom pre médiá a sociálne siete. Množia sa vulgárne odsudzujúce komentáre a hoci nikto nepozná úplnú pravdu o príčinách skutku, mediálna poprava mladej ženy ovplyvní nielen súdnu dohru jej prípadu, ale má aj ďalšie fatálne následky.
Autor postupne odhaľuje prehistóriu celej udalosti z pohľadu viacerých hlavných aj vedľajších postáv. Ukazuje ich motivácie, sociologické, rodinné a psychologické pozadie. Súčasne v kontexte známych diel svetovej literatúry (Dostojevského, Andrejeva, Dürrenmatta) otvára etické a filozofické otázky viny a trestu.
Jedna z postáv – mladý muž z južného Slovenska Kamil Révay – konštatuje: „Už viem, že pravda síce nie je z plastelíny, ale má viac tvárí a tebe sa vždy ukáže len tá časť, na ktorú zo svojho miesta dovidíš.“ (s. 222)
Obe ústredné postavy – Barbora aj Kamil – majú silnú osobnú skúsenosť s mediálnym lynčom. Kamilovi na základe nešťastnej súhry zlých okolností tesne po skončení štúdia odoberú vysokoškolský diplom a za jeho mediálnou vivisekciou stála po spravodlivosti volajúca Barborina sestra, novinárka Táňa.
Radšej ďaleko od masy
Fatálna skúsenosť s nenávisťou davu je u oboch postáv katalyzátorom ich osobnostného prerodu, hoci u každého z nich má, paradoxne, úplne inú podobu. Barbora vďaka nej prelomila svoj celoživotný strach a Kamil sa stal, naopak, rezervovanejším vo vyjadrovaní vlastných vyhranených postojov a imúnnym voči masírovaniu jeho národnostnej identity.
„Na to, čo sa na Slovensku deje, sa budem pozerať už len z diaľky, aj mentálnej. Keby bolo niečo ako tretí breh, tak z tretieho brehu. Akože nie som ani na jednej strane. Lebo ja budem ťažko fandiť internetovým lynčom, nech majú akúkoľvek podobu.“ (s. 216)
Cesta do pekla viacerých postáv je dláždená napohľad tými najšľachetnejšími úmyslami. Relatívnosť toho, čo považujeme za nespochybniteľnú pravdu, demonštruje autor najčastejšie v silných konfrontačných rozhovoroch svojich postáv.
Osobné konflikty a etické dilemy zobrazuje Michal Franka v kontexte radikalizujúcej sa spoločnosti po pandemickej kríze a hybridnej občianskej vojne na južnom Slovensku.
Debutujúci autori sa spravidla snažia dostať do svojich diel kompletný sumár vlastnej životnej skúsenosti – a do veľkej miery to platí aj pre román Na brehu spieva dav. Meno autora Michal Franka je pseudonymom a jeho pravá identita nie je známa. Obdivuhodný rozhľad však nepredviedol samoúčelne, ale prísne ho podriadil svojej silnej téme.
Debutový román Michala Franku je výnimočným dielom pre vnímavých čitateľov a určite stojí za pozornosť a prečítanie.
Dado Nagy (1970)
Moderátor a literárny publicista, vydal knihu Slepačie polievky pre otr(h)lých (Sofa, 1996) a so spisovateľom Petrom Krištúfkom dielo Rota pomalého nasadenia (LCA, 2006).
