Recenzia
Ivana Hostová
04.05.2012

Pod bodom iného času - Miroslav Robert Kame - Viera v slovo

Viera v slovo

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011

Knižka Pod bodom iného času je po Infarkte svetla (2001) a Opätovnom prezliekaní (2005) už treťou zbierkou básní slovenského autora Miroslava Roberta Kameho, ktorý, ako prezrádza zadná strana obalu, momentálne žije na Morave. Zadná strana obalu vďaka dosť nešťastne zvolenej fotografii autora (čiapka v očiach, neupravené dlhé vlasy, týždňové strnisko) prezrádza i to, že Kame má plus mínus tridsaťpäť rokov (i keď k dátumu jeho narodenia sa mi dopracovať nepodarilo) a má rád hip hop. Pravda, ak náhodou nejde o mystifikáciu. Keď so snahou vzdorujúc zlému prvému dojmu nahliadneme dovnútra, nájdeme tam uhýbavý subjekt, skrývajúci sa v spleti prechodníkov, abstraktných slov, genitívnych metafor, reflexívnych špekulácií, ostatkov prvkov tradičných poetík, verše tónom nie nepodobné textom tzv. barbarov, básňam, uverejňovaných v  Dotykoch na prelome tisícročí či súčasnej folklórnej „samizdatovej“ internetovej tvorbe: „vkladám do rúk / ako teba kameň // do nich sa tisne pot / lesklý ako sklo / rozprestretý úsmev na tvári / musím zamrežovať dotykmi.“ Napriek značnému verbalizmu a mnohým myšlienkovým, tvarovým a obrazným neobratnostiam však za burinou slov miestami preniká – keď už nie poézia – tak aspoň snaha o komunikáciu, a – paradoxne – viera v silu básnického slova, v jeho magickú liečiteľskú a stvoriteľskú silu, ako čítame v básni Vymenené slová: „mŕtve slová / by chceli byť živé“. Najsilnejším momentom knižky sú azda ilustrácie Rastislava Podobu. Tie sa však bohužiaľ takmer strácajú pod celkovo nepríťažlivým výtvarným a  grafickým riešením publikácie. Kameho kniha iste nepatrí k najhoršiemu, čo sa na Slovensku niekedy vydáva za poéziu, a myslím si, že by si napriek všetkému mohla nájsť cestu k svojmu čitateľovi.