Vyhľadávanie
Bratislava, Verbis 2011
Kniha Lojza Marsinu je výnimočne nepodobná v mnohých ohľadoch. Už názov evokuje rozličné významy… Kto aspoň trochu pozná Knihu Daniela zo Starého zá kona vie, že tento prorok nebol známy iba tým, že prežil s levmi v jame vďaka modlitbe. Výsada Daniela bola aj v tom, že popri svojej vernosti Bohu dokázal vizionársky vykladať sny panovníkov a ako aj iní proroci predpovedal príchod Mesiáša a jeho vzkriesenie. Veď napokon jeho meno v preklade znamenalo „Boh je môj sudca“. Z daného poznatku možno usudzovať, že aj Marsinov literárny hrdina bude asi vykladať autorove sny a čiastočne je to i pravda, lenže on tieto jeho sny, predstavy, vízie nevykladá, ale literárne žije. Autor píše, že Daniel je jedným z jeho poslov, ktorí ho zastupujú, čo mu umožňuje istý odstup od javov, predstáv i komentovanej skutočnosti. Danielov dom, to je celý autorov svet, projekcia jeho mysle, postojov, hodnotení i fantazijných pretváraní a dotváraní prežitých zážitkov, túžob či erotických skúseností.
Marsinov text je pozoruhodný jednak fabulou, no predovšetkým svojou formou, štruktúrou, sujetom, autor sa zámerne vyhýba chronologickej či akejkoľvek tradičnej dejovej línii. Pritom nemožno tvrdiť, že by popieral príbeh. Ten tu prebleskuje na fragmentárnom skladačkovitom plátne ako mozaika mikropríbehov, ako vzájomný prienik poviedkových tvarov spojených hlavným hrdinom Danielom, ktorý sa podľa okolností premieňa na iné vedľajšie postavy, literárnych dvojníkov, tzv. reinkarnácie.
Pri výklade Marsinovej prózy by sme si mohli pomôcť skeletom stavby domu, na ktorý autor vešia, pripína, preväzuje motívy rozprávania. Nie je to však nejaká surrealistická improvizácia, ale cieľavedomý proces výstavby textu. Mohli by sme hovoriť o štyroch podlažiach literárnej budovy. Poetický význam majú v tomto dome jeho mezaníny, akési medziposchodia veršových útvarov vrátane suterénu a záverečnej modlitby z pôjdu, odkiaľ ju zašteboce slepý vtáčik Bongo – duša ľudská.
Ako priznáva autor, pri tvorbe ho zvádzala fantázia, milenka nenásytná, ale sám sa stal jej výpoveďou o sebe. Takže skutočne môžeme konštatovať, že Marsinova kniha je Podobenstvom o dome Danielovom, podobenstvom o fantazijne interpretovanej, často veľmi prozaickej realite, o snoch a skutočnosti, ale je súčasne i poetickým posolstvom so skrytým villonovským vzdorom, čo potvrdzujú jeho nekonvenčné verše, ktorými je text popretkávaný.
